Do práce to mám pešo asi 15 minút sviežou chôdzou. Cesta do nej je hore kopcom, naspäť je to teda oveľa rýchlejšie, využívajúc to, čo sa mi zapáčilo posledné dva roky. Ak to počasie dovoľuje (sneh veru nie je prekážkou) alebo necestujem z práce niekam na dlhšiu vzdialenosť, nasadám rád na svoj starý bicykel. Ráno sa síce človek musí teplejšie obliecť, ale do práce prichádza prebudený vánkom rannej sviežosti.
Bicykel je skutočne praktická vec. Cesta z práce trvá kratšie ako cesta autom. Dôvodom sú dlhočízne kolóny, ktoré sa tiahnu smerom k útlemu kruhovému objazdu v centre mesta. Navyše človek často niečo vybavuje, či je to už pošta, banka alebo nákup v supermarkete.
A moje bicyklovanie našlo milú odozvu aj u detí v škole. Aj oni občas prídu do školy na bicykli; nemusia ich už viac voziť rodičia.
To bol aj jeden z aspektov, ktorý som si uvedomil, keď človek vníma mnohé autá s jedným človekom - záťaž na životné prostredie.
Moja ranná cesta býva väčšinou po ceste, potom po chodníku, na ktorom chodí veľmi málo ľudí. Nikomu to zatiaľ nikdy nevadilo. Teda až dodnes, kedy si na mňa vyšliapli dôchodca s dvoma dôchodkyňami. Šiel som totiž na bicykli hustejšie preplneným chodníkom. Moja trasa bola iná, cestou som riešil niečo v centre. Nemal som odvahy výjsť na hlavnú cestu. Piatkový had má možno kilometer, navyše je tam hneď zastávka autobusov, z ktorých mnohé sa najprv zaradia do jazdného pruhu a až potom vyhodia smerovku.
Išiel som skutočne pomaly a obozretne. Vtom sa ozvalo, že na chodníku nemám na bicykli čo robiť. V domnení, že sa dotyčný mýli som sa vrátil a snažil som sa mu vyložiť cestnú vyhlášku. Verbálne neodbytný a očividne zle naladený človek, podporovaný pritakávaním premúdrelých tetušiek, ma označil za človeka bez úcty. Odvetil som, že udiera do nesprávneho. Zovrel som päste, zakusol som si do jazyka a šiel som radšej preč.
Prišiel som domov a otvoril som cestnú vyhlášku. Aké bolo moje prekvapenie, že sa v nej skutočne píše, že cyklista nesmie využívať chodník. Hrozí mu pokuta až 60 eur. Neviem, či sa jedná o novelu alebo nejakú zmenu, ale ja som sa vždy učil, že na bicykli môžeš ísť po chodníku za predpokladu, že neohrozuješ chodcov.
Podľa daných pravidiel cestnej premávky by moja cesta do práce vyzerala asi takto:
zobral by som bicykel z pivnice
pred vchodom paneláku by som nasadol a po jednosmerke vyšiel na hlavnú cestu, kde už straší ranná kolóna a nepríjemné ranné slnko svieti do očí vodičom v protismere. S nimi sa o chvíľu stretám na kruhovom objazde. Dajú mi tam prednosť?
potom by som pokračoval po nesmierne strmej ceste, na ktorej dvakrát do týždňa stretneš stojacich smetiarov. Možno by zhora zo zákruty nič nešlo.
najväčšia radosť je príjazdová cesta k parkovisku pred školou. Stresujúce matky na SUV a ponáhľajúci sa rodičia a deti tvoria príjemné prostredie pre cyklistu
naspäť by som sa vliekol v kolóne aút
každý meter by som sa odrážal pravou nohou od obrubníka, aby som nespadol
Všetko preto, že pred hrukáčom je nebezpečné ísť povedľa aút alebo ich obiehať. Neraz sa totiž otvoria dvere spolujazdca a niekto vyskočí.na kruháči by som sa modlil, aby si ma všimlo auto idúce po mojej ľavej ruke, kedže smerujem rovno. Vodič totiž striehne, či už môže ísť zľava. často mu ani nenapadne pozrieť sa vpravo.
Aby som sa vyhol kolóne, mohol by som ísť inou cestou, ale kedže je to zmes chodníkov, parkovísk a ciest, zrejme by som podľa vyhlášky asi 4-krát zosadol a opätovne nasadol na bicykel. Aby som náááááhodou nešiel na bicykli po chodníku.
Rovnako by som mohol postupovať aj pri mojej bežnej trase, ak by som sa chcel vyhnúť nepríjemnému kruháču. Zosadnúť - prejsť po prechode, ale už by som nemohol opätovne nasadnúť. Nie je tam totiž cesta, ale chodník.
Preto na mieste vysvitá otázka. čo je v danej situácii najlepšie a najbezpečnejšie riešenie pre plynulosť a bezpečnosť všetkých účastníkov cestnej premávky?
Podľa mojich dnešných zistení z cestných pravidiel by som mal asi bicykel na ceste do práce prestať využívať.
Ale kedže som často chodec, často cyklista a ešte častejšie vodič, moje rozhodovanie na základe okolností mi príde tým najlepším riešením.
Dnešná "potyčka" s nepríjemnými ľudmi ma len utvrdila v tom, že je úplne jedno, či ideš pešo, na bicykli, na kolobežke, korčuliach alebo cestuješ autom... Dôležité je to, či si hlupák alebo nie. Možno práve teraz sedí vodič v aute a nadáva na cyklistu a zajtra bude na bicykli obmedzovať vodičov jazdou s kamarátom vedľa seba. Alebo bude chodcom a neuhne sa ti na prechode, po ktorom kráča po ľavej strane, ako keby bol v Anglicku.
Dnes som vypočul pokarhanie a to na bicykli na chodníku stretám mestských policajtov často. Nikdy mi nič nepovedali...nesťažujem sa.
Stále si však myslím, že zakázať jazdu cyklistom po chodníku v krajine, kde je veľké percento hlúpych šoférov a takmer neexistujú cestičky pre cyklistov, je na zamyslenie!
