Nejako podobne je to aj s našimi novoročnými predsavzatiami. So všetkou snahou sa mi ich nikdy nepodarilo naplniť podľa mojich predstáv. A to som si ich počas môjho, relatívne krátkeho, života predsavzal neúrekom. Časom som skúšal meniť taktiku a predsavzatia som limitoval určitou dobou, pochopiteľne kratšou. To mi dodávalo odvahu vytrvať a postupne si dobu predlžovať. Pomohlo iba sčasti. Keď tu razom nastal zlom. Z čista jasna som dostal ten najúčinnejší recept - je ním láska. Neveríte? Znie to až príliš "donchichotsky" a naivne?" Čítajte...
Bol raz jeden mladý muž. V podstate bol dobrák. Aj keď jeho detstvo a obdobie dospievania bolo sprevádzané búrlivosťou, dokázal nájsť správne koľaje života. Pre mnohých ľudí bolo už toto veľkým prekvapením a jeho osobu vnímali veľmi pozitívne. Radi vyhľadávali jeho spoločnosť. Teraz už nie pre búrlivé dobrodružstvá a nekonečné príbehy, často prifarbených do krajností, ale pre pochopenie, radu a pomoc. Ako to však už býva, na to, aby sme človeka spoznali lepšie, musíme ho zažiť v krízových situáciách, prípadne s ním tráviť viac času. Vtedy na povrch vyjdú všetky "muchy", charakterové chyby, nedokonalosti a zlyhania. Bolo by ideálne myslieť si, že sa ich v živote nadobro zbavíme, ale predsa ležia na duši a to najmä našim najdrahším a v prípade schopnosti sebareflexie aj samotnému jedincovi. A tu niekde sa skrýva tá pravá túžba po zlepšení sa, po predsavzatiach...
Spomínaný mladý muž roky bojoval s rôznymi neduhmi. Často sľuboval a slovo nedodržal,hovoril a nekonal. Jeho charakterovou črtou bolo staré české známe: "skutek-utek". Rád odkladal povinnosti. Na jednej strane bol nad vecou, ale často si zbytočne spôsoboval problémy; napríklad pri nedodržaní termínu splátky alebo odovzdania pracovných dokumentov. Vždy mu to nejak prešlo, ale často tým spôsoboval problémy a nervozitu iným. Tieto vlastnosti boli aj príčinou rozpadu mnohých jeho vzťahov.
Iné veci však spôsobovali ťažkosti aj jemu samotnému. Životospráva bola často biedna, nedoprial si dobrý odpočinok a spánok. Rád posedával do noci pri počítači, surfoval po internete. Roky už nefajčil, to bola asi jediná vec, nad ktorou zvíťazil. A to zrejme len vďaka podpore vynikajúcich priateľov. Prokastinácia bola jeho druhým menom. Prejavovala sa vo všetkých sférach jeho života. Nedokázal naplno využívať svoje talenty a potenciál, tak v pracovnom ako aj osobnom živote. Nebyť lásky druhých, určite by upadol do zúfalstva.
A tu sa dostávame k tomu čarovnému slovu a lieku zároveň - je ním láska. Nie láska, ako ľúbostný vzťah dvoch ľudí., ale láska vo svojej skutočnej podstate. Roky ho iní upozorňovali na tieto chyby. Robili tak často s prísnosťou, ale bolo to mnohokrát z lásky.
A láska vo veľkom zmiernila a časom aj vyliečila všetky jeho neduhy. Pýtate sa ako?
Je to taký malý zázrak, ale skutočne milovať druhých je liekom na všetky zlozvyky. Aby však mohol začať milovať druhých, musel najprv začať milovať seba. Nie láskou sebeckou, ktorý dovtedy krásne pestoval, ale láskou pravdivou. Prijal seba so všetkým, s tým kým sa narodil, kým je. Uvidel sa vo svetle pravdy a prijal sa. Každý človek je predsa vzácny a má v sebe kus dobra.
Dostal dar stretávať ľudí, ktorí nesmierne trpia fyzickými ťažkosťami. Vtedy si uvedomil dar svojho zdravia. Auto vymenil za bicykel (vždy, keď sa to dá), počítač vymenil za dobrú knihu (vždy, keď sa to dá). Surfovanie po internete vymenil za preklad kníh a dlhé večeri v bare vymenil za fľašku dobrého piva v pohodlí domova. Dal si do poriadku duchovný život, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou našich životov.
Teraz, keď už pociťoval skutočnú lásku k sebe, mohol začať milovať aj druhých. A táto láska ho menila. Vyplnila každé prázdne miesto v jeho živote. Pomaličky odstraňovala všetky nedokonalosti, s ktorými sa dlhé roky neúspešne pasoval. Začal si značiť povinnosti a podľa možnosti ich vykonať čo najskôr. Najmä ak sa jednalo o pomoc iným alebo sľúbenú vec.
Najmä ľudia blízki si razom uvedomili veľkú zmenu a nedokázali skryť milé rozčarovanie.
A prípadné zlyhania? Budú navždy, ten mladý muž to vie...ale prijíma to.. Nikto na svete nie je bez chýb!
Prajem všetkým požehnaný nový rok, plný zdravia, šťastia, pokoja v srdci a odvahy stať sa lepším človekom.
Moje motto na tento rok:
"Musíme viac robiť to, čo robiť nemusíme." (Phil Bosmans)
