Slovenskom sa opäť šíri nový problém a antagonizmus, ktorý lomcuje celou spoločnosťou, sa presúva na nové bojové pole. Akoby už nestačilo, že sú rodiny, susedia, mestá a kraje extrémne rozhádané... K špinavej robote politikov, ktorým vôbec nezáleží na smerovaní našej krajiny, sa pridávajú influenceri. Ich ego a aj sčasti aj ich peňaženky boli hlboko zasiahnuté a preto sa túžia vyplakať celému svetu.
Na danú situáciu, ktorá každému rozumenému človeku príde úsmevná cez slzy, sa dá nazerať dvojakou optikou. Tá prvá hodnotí morálne aspekty veci, nakoľko hodnoty, ktoré urazení influenceri spropagovali, či už z presvedčenia alebo pre peniaze, sa vo veľkom vymykajú myšlienke o pozitívnom formovaní spoločnosti. Niekto by namietal, že opäť niekto píše z jednej strany barikády (a že je zaslepený), ale fakty sú nezvrátiteľné. Peter Pellegrini vyhral prezidentské voľby úmyselným šírením poloprávd, hoaxov a manipuláciou strachom. Rovnako ich vyhral preto, lebo svojou kampaňou zmobilizoval aj najprimitívnejšie a najspodnejšie zložky spoločnosti, ktorých prívrženci sú často ľudia plní predsudkov, nenávisti a ľudskej zloby.
Influenceri sa vložením dôvery do rúk človeka, ktorý reprezentuje všetko, okrem obyčajného ľudu - buď podľa vlastného názoru, postojov alebo s nejakou odmenou - postavili na jednu stranu, za daného kandidáta. Mnohí tesne pred druhým kolom a po ťažko vysvetlených stretnutiach.
Každopádne je to ich slobodné rozhodnutie, ktoré sa musí rešpektovať. Rovnako však treba rešpektovať aj to, že každý má právo urobiť si o tom svoj názor.
A čo verbálne útoky? Slovensko ich už niekoľko rokov zažíva nespočetné množstvo - vplyvných ľudí a aj najvyšších politických predstaviteľov nevynímajúc.
Je to správne? Určite nie. Žiaden verbálny útok alebo prejav nenávistnej reči a komentárov samozrejme do slušnej spoločnosti nepatrí.
Sme však na Slovensku slušná spoločnosť? Myslím, že mnohí o tom silne pochybujeme. Sociológovia a aj niektorí uvedomelí politici nás pred tým varujú už dosť dlhú dobu.
Influenceri však žijú z toho, že svoj život v podstate predávajú verejnosti. Či už je to hudba alebo mnohé produkty z kontraktov s komerčnými firmami, ich sláva a život stojí výlučne na ľuďoch, ktorí ich sledujú - niekedy aj obdivujú, zbožňujú, milujú....
Nájdu sa však aj takí ľudia, ktorým ich konanie nie je po chuti. Bohužiaľ, infuencer ide na trh s celou svojou kožou. Preto sťažnosti o narušenie súkromia, ak sa novinár spýta jednoduchú otázku, sú nonsensom. Pochopte raz - vy ste takmer všetko svoje súkromie odovzdali!!! Ako spieva Europe: „This is the price I have to pay..."
Druhou optikou je jednoduchý kapitalizmus. Úsmevne vyznieva, ak sa teraz influenceri sťažujú, že „toto je nový komunizmus", že vraj narúšaná sloboda presvedčenia a slova.... a že sú teraz za to trestaní. Aký krásny príklad kapitalizmu je, že slobodná firma sa slobodne rozhodne rozviazať kontrakt s osobou, nakoľko slobodne usúdi, že je to pre ňu správne. Asi každý pracujúci zažil, že firma môže aj prepustiť, rozviazať zmluvu, so zamestnancom alebo aj s iným subjektom, ak uzná za vhodné - ak neporuší nejaký kontrakt alebo zákon. Koľkí pracujúci boli aj pre svoje dobré nápady prepustení z jednej firmy, aby ich inde privítali s otvorenou náručou a stali sa aj napriek tomu úspešnými. Koľko športovcov zmenilo klub a uchytili sa inde. Koľkí pracujúci zmenili zamestnanie a niekedy sa aj s ťažkosťami prebíjajú svetom, aby mohli zaplatiť účty.
To je život! To je sloboda. A so slobodou kráča ruka v ruke zodpovednosť... Ak nastal problém, máte prostriedky, ako sa prípadne brániť. Ak vás niekto nenávidí - to je život.
Život nie je ľahký. Vaše túžby o uznaní majú tiež svoje limity. Možno ste narazili alebo priam zbúrali svoje renomé.
Vaše rozhodnutie však bolo slobodné - nikto vám ho neberie. Ak zažívate úzkosť a nepríjemné komentáre, tak sa s tým musíte popasovať. Nie ste prví ani poslední - ja tiež dvíham ruku. Možno je to čas na sebareflexiu, kiežby. Skutočný život totiž nie je len o sláve a peniazoch!
