Mňa osobne prekvapilo, odhliadnuc od farizejstva politikov, že množstvo ľudí odignoruje nastávajúce referendum. Samozrejme, dôvody sa vždy nájdu. Asi najčastejším je v tomto prípade, že podobné referendum je úplne zbytočné a nie je otázkou dňa. Médiá, označením referenda za referendum medzi veriacimi a neveriacimi istotne priliali olej do ohňa.
Čo ma však ale zarazilo najviac, že aj množstvo ľudí, ktorí sa vždy aktívne zúčastňujú všetkých typov volieb a zúčastnili sa aj posledného referenda, zrazu plánujú zostať doma.
A tak sme mali debatu na túto tému. Známy mi odvetil, že ho to vôbec nezaujíma a že sa nezúčastní. Neprekvapilo by ma to, keby ho osobne nepoznám a viem, že sa jedná o človeka sčítaného a človeka s veľkým zanietením do histórie, politiky, ekonomiky a sociológie. Vysvetlil mi to už spomenutým argumentom, že podobné referendum je úplne zbytočné...že sú pre život dôležitejšie veci. Nečudujem sa a rozumiem, pre každého sú v živote dôležitejšie a na druhej strane menej dôležité veci. To nikomu nemožno zobrať!
Ešte mám v hlave posledné referendum, na ktorom som sa ja a rovnako aj spomínaný známy zúčastnil. Pamätáte si naň ešte? Rok 2010 nebol zas až tak dávno.
V referende z roku 2010, mimochodom organizovanom stranou, ktorá dnes burcuje voličov neísť k urnám, sa tiež riešili niektoré otázky, ktoré neboli jednak otázkou dňa a rovnako ani dôležité. Predsa však, zúčastnil som sa a hlasoval som tak, ako som to cítil. Chcel som sa totiž k danej problematike vyjadriť. Veď mám na to občianske právo. A to som si aj nenechal zobrať. Samozrejme, že referendum nebolo úspešné, nikto však nebedákal nad vyhodenými peniazmi. Za jeho vyhlásením totiž nestáli občania...
A práve to mi akosi vŕta hlavou. Mnoho ľudí búcha po stole, dožaduje sa priamej demokracie (aj keď mnohí z nich ani nechápu, čo tento pojem zahŕňa), mnohí nariekajú nad tým, že o nás rozhodujú iní a nie my sami. Ak príde konečne referendum, ktoré je prvýkrát referendom "zdola" (a nemôže to spochybniť nik), tlieskajú tým istým politikom a myšlienkam, ktoré tlačia k odignorovaniu referenda.
Vo svojom okolí poznám množstvo ľudí, ktorí sa referenda zúčastnia. Väčšinou s cieľom trikrát ÁNO. Mnohí ale aj dvakrát NIE a raz ÁNO alebo opačne dvakrát ÁNO a raz NIE. Dokonca, a to ma teší, nájdu sa aj takí, s ktorými diskutujem, a pôjdu škrknúť trikrát NIE.
Pýtal som sa kamaráta, že ak nesúhlasí s referendom, že v podstate nemá nič proti sňatkom homosexuálov a ani adopciám detí, prečo nejde hlasovať za NIE. Povedal, že zas až toľko za to nie je...
V prípade tohto referenda však, ak prejde a bude z pohľadu AZR úspešné, každý nezúčastnený sa stotožňuje s jeho výsledkom. A to platí aj v prípade neúspešnosti (vtedy akoby hlasoval trikrát NIE).
Som sklamaný, že toľkú ľudia, tak milujúci slobodu slova a možnosť vyjadrenia svojho názoru dajú prednosť radšej ignorovaniu pred možnosťou vyjadriť osobne svoj názor - hocijaký!
Nech už dopadne referendum akokoľvek (aj o tom sa tu dosť diskutuje), v ústach mi ostane ten trpký pocit toho, že my Slováci si tento inštitút ani nezaslúžime.
