Vlakmi cestujem rád. Nič na to nezmenil ani fakt, že už nezdieľam zľavnené cestovné, ako kedysi za čias študentského života. Nič na tom nezmenil ani Ficov "sociálny balíček", keď vlakmi zadarmo extrémne zvýhodnil niektoré skupiny obyvateľstva. Nič to, že aj jemne diskriminačne, nakoľko nie všetci študenti dochádzajú do škôl vlakmi. Mimochodom, cestovné pre dôchodcov mi neprekáža. Je štandardom v mnohých západných krajinách. Navyše si myslím, že je príjemné vidieť starších ľudí, ako si konečne užívajú dôchodok cestovaním po krásnom Slovensku. Nie je totiž nič horšie, ako byť 24 hodín zavretý za múrmi paneláku a čumieť do steny alebo do "bedne".
Každý však nejako v podvedomí tušil, že vlaky, aj napriek prílevu konkurencie, budú akosi preplnenejšie. Týka sa to teda najmä hlavnej trasy BA-KE, a to piatky a nedele poobede. Nastupovať niekde v druhej polovici trasy je niekedy umením a cestovať v takom "narvatom" vlaku je doslova utrpením. A to sa blíži prvé "bezpoplatkové leto"...
Skutočne vždy zadarmo?
Stál som pri okienku na stanici a s nemým úžasom som sledoval, ako pani pri okienku od študentky pýta za nástup na konkrétny vlak peniaze. Spočiatku som si myslel, že dievča si kupuje miestenku. Zistil som však, že za tento vlak musí platiť. Dôvod bol prostý - vlak je už preplnený a miesta zadarmo nie sú. Dievča zaplatilo síce len študentskú cenu, ale princíp ma nepustil....
Lístok vrátila - pretože vlak je plný
Spomínaný vlak bol nielenže plný, ale aj meškal. Na tabuli svietilo 20 minút. Dievča si nevšimlo, že už o niekoľko minút po odhadovanom príchode meškajúceho vlaku jej ide ďalší. A tentokrát sa jednalo o vlak zo Žiliny - logicky nie natoľko preplnený. Prehovoril som ju v miernom afekte a rozčarovaní, nech ten lístok vráti a nech ide ďalším vlakom. Pani pri okienku jej túto možnosť nepredostrela - akoby bola na niekoho nahnevaná (žeby na Fica?!?).
Študentka si uvedomila, že môže cestovať zadarmo. Ba čo viac, môže si vo vlaku aj sadnúť, prípadne sa minimálne necítiť ako dobytok. Po chvíľke váhania sa vrátila, informovala sa o stave a preplnenosti ďalšieho vlaku a požiadala o vrátenie. Pani pri okienku prežívala extázu a sarkasticky sa spýtala kolegyne, že aký dôvod uvedie pre vrátenie lístka. Študentka napísala - PLNÝ VLAK. Mohla tam poznamenať, že "musím platiť za preplnený vlak". Nič to... Počkala trošku dlhšie, ale isto cestovala príjemnejšie (aj keď v poriadne starých vagónoch).
S mesačníkom by nemusela platiť
Táto situácia je bizarná. Nie je však prekvapením, nakoľko vznik podobnej situácie bol ŽSR avizovaný už pred zavedením "sociálneho balíčka".
Študenti, dochádzajúci za školou, si niekedy vybavia mesačník na konkrétnu trasu. Je to z dôvodu, aby nemuseli zakaždým pýtať lístok. Tým, sa zrýchli výdaj lístkov a možno aj znížia náklady na ich tlač. Spomínaná študentka však nemala mesačník obnovený a plánovala tak urobiť až neskôr (zrejme sa jej nechcelo). Týmto však vzniká ešte absurdnejšia situácia, ktorá dodáva celému systému veľké otázniky.
1.) Keby má platný mesačník
tak by na ten preplnený vlak normálne nastúpila. Nikto by od nej nepýtal žiadny poplatok. Tlačila by sa zadarmo a nie za študentské cestovné.
2.) Keby si ho pri okienku obnoví
rovnako by zrejme nemusela platiť. Teda samozrejme za predpokladu, že by sa pani pri okienku nespýtala, že na ktorý vlak plánuje nastúpiť.
Z uvedeného vyplýva, že ŽSR nemajú vlastne reálnu šancu zistiť počet ľudí, resp. vyťaženosť toho-ktorého vlaku. Pýtať teda peniaze od študentov alebo dôchodcov z dôvodu vyťaženosti a pritom nebrať do úvahy majiteľov mesačníka je teda poriadne zavádzanie alebo lepšie povedané diskriminácia ako hrom.
Pre túto študentku to dopadlo v poriadku. Cestovala bezplatne - tak, ako má na to právo a navyše si aj vo vlaku mohla sadnúť. Určite by ju nezruinovalo tých pár eur, ale princíp nepustí. Očakával by som však, bez snahy výnimočne súdiť, že aj pracovníci pri okienku vyjadria snahu upovedomiť na možnosť ďalšieho vlaku.
Verím, že čo najmenej zo študentov a cestujúcich zadarmo sa stretne s týmto nešikovným opatrením, ktorý so slovom "sociálny" nemá na míle nič spoločné...
