Napísať blog o mieste, ktoré ste navštívili jednu hodinu je viac ako trúfale. Ale je to možné vtedy, ak máte dojem, že takéto mesto si to nezaslúži. A tak si dovolím túto trúfalosť. Skúsenosť, o ktorej budem písať sme získali počas výletu do Hamburgu, ktorý som opísal bohužiaľ v politickej rovine. Minulý týždeň som sa venoval prvej časti našej cesty- ostrovu Neuwerk.
Cesta z Hamburgu do Cuxhavenu odkiaľ sa dá na ostrov dostať trvá vlakom takmer 2 hodiny a tak vzniká čas na rozhovor aj štúdium sprievodcov. S manželkou patríme k turistom, ktorým jeden cieľ na deň nestačí a tak sme začali uvažovať, či sa cestou naspäť niekde nestavíme. Pri štúdiu 10 rokov starého sprievodcu som si charakteristiku oblasti, ktorou sme prechádzali.
Cesta od pobrežných vôd prechádza do regiónu označovaného ako Altes Land. Tento predtým riedko osídlení región na južnom brehu Labe medzi Hamburgom a Severným morom kolonizovali medzi rokmi 1130 a 1230 Holanďania. Majstri odvodňovania dokázali z územia, ktoré bojovalo s vodou dostať úrodnú zem, ktorá aj v súčasnosti patrí medzi najväčšie regióny pestovania jabĺk v Európe. Zároveň je to región, ktorý si zachoval svoju regionálne špecifiká a kultúru, čo sa prejavilo v tom, že Altes Land je v procese posudzovania územia ako súčasti svetového kultúrneho dedičstva Unesco.
Na okraji územia, o ktorom hovoríme sa nachádza mestečko hanzovné mesto Stade. Podľa sprievodcu sa oplatí vidieť, čo dokumentuje tým, že ešte v na konci v stredoveku 15. – 16. Storočí malo podľa sprievodcu toto mesto na južnom brehu Labe väčšiu moc a obchodnú silu ako Hamburg. Od 14. Do 16. Storočia mala právo používať označenie hanzovné mesto a z hanzy ho vylúčilo až prichýlenie anglických obchodníkov z vlnou bez súhlasu Hanzy. Od roku 2009 však opäť získalo mesto právo používať označenie hanzovné mesto. História Hamburgu bola prekrytá ekonomickým rozmachom v posledných dvoch storočiach a tak „nedotknutá“ história hanzovného mesta bola pre nás atraktívna.
S manželkou máme podobný vkus ohľadom miest. Rešpektujeme krásu Prahy, Viedne, Florencie, Benátok, Krakova, Paríža, ale našou srdcovkou sú skôr mestá menšie, útulnejšie, mimo masového turizmu a hurhaju, mestá, ktoré dýchajú históriou a „bežným“ životom. K niektorým sa možno vrátim niekedy v ďalších cestovných opisoch. Preto predstava 45 tisícového mesta, ktoré patrilo k s historickým jadrom, ktoré patri mestu skoro z rovnakým počtom obyvateľov bola pre nás lákavá.
Žiaľ osud nám veľmi neprial. Loď z ostrova mala meškanie, takže vlak, ktorý sme dúfali stihnúť sme nestihli a nasledujúci išiel o hodinu. A pretože sme sa museli dostaviť k nejakému termínu na ubytovanie, zostala nám na prehliadku jedna hodina.
Bol to beh na krátku trať a jediné jeho šťastie bolo, že stanica sa nachádza kúsok od železničnej stanice. Vyrazili sme nie ako turisti, ale ako ľudia, ktorí sa ponáhľajú na veľmi dôležité pracovné stretnutie. Ukazovatele hovorili, že informačné stredisko (môj najobľúbenejší bod pre zber informácii v každom meste) je vzdialený 1000 metrov. Našťastie sme po pár sto metroch narazili na pešiu zónu a najprv na obchodnú časť tejto pešej zóny. Bol piatok poobede, takže bola ulica plná nakupujúcich, takže sme mali problém sledovať cestu aj budovy. Ale veľmi rýchlo sme zaregistrovali, že boli krásne. Miešal sa tam klasický štýl nemeckých miest s hradovými domami s tehlovými stavbami typickými pre severné Nemecko.
Hasnovný prístav sa cez kanál dostal až do centra mesta, kde tvoril hospodárske jadro mesta. Na Fischmarkte – rybom trhu sa stretáva mesto s vodnou dopravou. Preto tu stojí Stadtwaage, mestská váha, kde sa overovalo množstvo obchodovaného tovaru a neskôr slúžila ako colná stanica. Nad vodu sa skláňa replika dreveného žeriavu, ktorý stával na tomto mieste do konca 19. Storočia a slúžil na vykladanie tovaru. Okolo kanálu a námestia stoja remeselnícke domy, ktorých väčšina pochádza zo 17. Storočia, kedy po veľkom požiari musela byť veľká časť starého mesta vybudovaná nanovo.
Krásne domy sa však nachádzajú všade v starom meste. Staré mesto je pritom jasne ohraničené kanálom, ktorý zároveň vymedzuje aj obranné územie mesta, nakoľko určité obdobie mesto slúžilo aj ako pevnosť pre švédske vojská a súčasťou vlastníctva švédskeho kráľovstvá bola aj v nasledujúcich rokoch.
Na konci kanálu pri ústi kanálu do rieky Schwinge sa nachádzajú dve múzea, na ktoré však nezostáva čas, rovnako ako na prechádzku popri rieke, ktorá stále slúži ako prístav a kde kotvia menšie lode. Oficiálne ponúka turistické centrum aj rôzne formy plavieb po rieke, kanály až po výlety do toku Labe, v našom prípade sme však na tieto atrakcie nemali čas a ani nevieme či ich mimo sezóny ponúkali.
Rýchlou cestou naspäť sme ešte prešli okolo odbočky na Insel – ostrov s názvom Ostrov. Na ostrovčeku, ktorý vytvorili obranné kanály rieky Schwinge je umiestnené múzeum pod šírou oblohou. Patrí k najstarším v Nemecku a obsahuje niekoľko pôvodných domov a niekoľko domov postavených podľa pôvodných plánov. Dielo domy reprezentujú spôsob života v meste a v Altes Land a pochádzajú z 17. A 18. Storočia.
Podarilo sa nám vrátiť na stanicu dokonca v predstihu, 5 minút pred plánovaným príchodom vlaku. Ako zákon schválnosti káže, prvá informácia, ktorú sme dostali na stanici bola informácia o 15 minútovom meškaní vlaku. A tak sme čakali na stanici a hovorili si, že niektoré mestá možno majú smolu. Ak by totiž Stade nebolo 50 km od Hamburgu, bolo by to atraktívne a skutočne zaujímavé turistické mesto. V susedstve veľkomesta Hamburgu s kopou technických, historických, architektonických aj moderných atrakcií sa však stáva „tajným“ tipom, kde sa dá prijemné stráviť výletný deň. Na druhej strane však možno to ho robí oveľa zaujímavejším, živším a prirodzenejším ako atraktívne mestá plné suvenírových obchodov s pravými suvenírmi „made in China“. Na druhej strane to aký dojem na nás urobilo toto mesto si zaslúži, aby sa o ňom aspoň niekde napísalo a pre tých, ktorý navštívia túto časť Nemecka aby slúžilo ako tip na výlet.
