Rastislav Strhan
Hodinový blog štartuje....
jedného dňa o 8:26 vo vlaku.... Musím sa ospravedlniť všetkým za to, že ich budem otravovať svojim grafomanskými výplodmi, ale musím to urobiť.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Tento blog má dva "zdroje" ..... môjho otca, ktorý, ako historik, mi neustále zdôrazňoval, že "všetko už tu bolo" a že ľudstvo nerobí nové chyby iba opakuje tie staré .... a Isaaca Asimova, ktorého kniha Nadácia a sci-fi teória psychohistórie pre mňa bola úplným zjavením. Posudzovať súčasnosť a svet ako výsledok posledných 2-10-20 rokov je pre mňa iba výroba zrkadla, ktorým sa tvorí "správne PR"... V novej energii tohto blogu budem "psychohistoricky" opisovať našu súčasnosť. Zoznam autorových rubrík: Paradoxy modernej doby, Domáca spoločnosť a politika, Svet a globálna spoločnosť, O vzdelávaní a učení, Cestovanie a doprava, Súkromné, Kvalita v rôznej podobe, Nápady a vízie, Nezaradené
Nezaradené
Rastislav Strhan
O mladej generácii a troch grošoch.
Pomaly sa objavujú náznaky a kritika mladej generácie, ktorá nie je tak mladá. Sociálne služby sa stávajú veľkým biznisom a pre celú spoločnosť veľkou záťažou. Starostlivosť o starých ľudí sa dostáva do rúk štátu a ten prestáva mať schopnosť ju financovať. Je pochopiteľné, že v tejto situácii sa objavujú hlasy aj politické, ktoré volajú po najlacnejšom riešení. Najlacnejším riešením je, že starostlivosť o starých ľudí by sa mal riešiť v rámci rodiny. Je pravda, že v tomto prípade ide skutočne o najlacnejšie riešenie. Žiaľ neochota, resp. neschopnosť prevziať túto starostlivosť do rúk rodiny sa niekedy vydáva za nedostatok lásky a citu voči staršej generácii. Dokonca niekde bola v tejto súvislosti spomenutá aj rozprávka o troch grošoch a súčasná mladá (rozumej dospelá) generácia podľa tohto názoru zabudla na lásku a cit (groš), ktorý dostala od svojich rodičov a nechce im ho vrátiť.
Rastislav Strhan
O železnici, metre a električke v Bratislave.
Opäť je Bratislava iba na krok od vzniku nosného dopravného systému. Politici si potriasli rukami, že už to začne. Čaká sa už iba na poslednú, nepodstatnú vec, na peniaze. Našťastie teraz sa nečaká na štátne peniaze, ale na peniaze z EÚ. Tie sú síce tiež našimi, ale šanca získať podporu pre veľké projekty je tu väčšia ako v prípade peňazí napojených na štátny rozpočet. V tejto situácii nie sú bratislavčania prvý ráz. Ešte stále mám v pamäti články z časopisu Veda a technika mládeže, kde v ročníku 1977 pri opise nového pražského metra končili vyjadrením, že po Prahe bude nasledovať Bratislava a do niekoľkých rokov bude podzemná dráha aj v hlavnom meste SSR (kto si nepamätá ide o Slovenskú socialistickú republiku).
