Tento blog má dva "zdroje" ..... môjho otca, ktorý, ako historik, mi neustále zdôrazňoval, že "všetko už tu bolo" a že ľudstvo nerobí nové chyby iba opakuje tie staré .... a Isaaca Asimova, ktorého kniha Nadácia a sci-fi teória psychohistórie pre mňa bola úplným zjavením. Posudzovať súčasnosť a svet ako výsledok posledných 2-10-20 rokov je pre mňa iba výroba zrkadla, ktorým sa tvorí "správne PR"... V novej energii tohto blogu budem "psychohistoricky" opisovať našu súčasnosť. Zoznam autorových rubrík: O komunálnej politike , O spoločnosti , O progresivizme a tradíciách, O domácej politike, O medzinárodnej a globálnej politike , Paradoxy modernej doby, O vzdelávaní a učení, O cestovaní a doprave, Súkromné, Kvalita v rôznej podobe, Nápady a vízie, Nezaradené
Druhým kritériom podľa Hofstedeho modelu je vyhýbanie sa neistote. Slovensko podľa nej dosahuje hodnotu 51/100 bodov, čím je výrazne nižší ako okolité štáty. Tie sa pohybujú minimálne o 20 bodov vyššie.
Počas pôsobenia na vysokej škole som študentom hovoril, že milujem teóriu a preto sa budem čo najviac venovať praxi. Teória (o čo lepšia, o to menej výnimiek má) je totiž najlepší spôsob ako pochopiť obsah diania v praxi.
Som odchovaný na nekorektnom humore a irónii. Mám rád absurditu života a spoločnosti. Takže skúsme použiť absurditu v komunálnej politike. Skúsim použiť "nekorektný" obraz a nekorektne použiť vedeckú teóriu.
Začína predvolebný boj pred komunálnymi voľbami a ja predbehnem milióny politológov, ktorí sa vyroja na sociálnych sieťach Slovenska.
Vyrastal som v čase zúriaceho ideologického boja medzi kapitalistickým a socialistickým svetom. Po konci vlády komunistickej strany a jej ideológie sa nám zdalo, že prišla doba bez ideológie a politického boja. Prišla, bohužiaľ!
Rozbieha sa volebné obdobie a po Slovensku sa "rodia" kandidáti na poslancov, starostov a primátorov. Ostáva pár dni na rozmyslenie, či sa ľudia odhodlajú kandidovať alebo zostanú pri „kibicovaní“ a nadávaní.
Čo majú spoločné pekárky vianočného pečiva, projekt Fórum, langoše a nezávislé kultúrne centra? Na prvý pohľad nič v skutočnosti veľmi veľa. Skúste sa na súvislosti pozrieť so mnou.
Andrej Danko chce uznesením parlamentu odsúdiť používanie termínu Felvidek. Neotvára tým Pandorinu skrinku Trianonskej maďarskej traumy?
Asi vyznieva pokrytecky, ak napíšem, že politiku nesledujem. Vo svetle toho, čo píšem, to tak nevyzerá. V skutočnosti ale je to pravda, politika sleduje mňa.
Po maďarských voľbách sa rozvinuli diskusie o vnútornej sile víťaznej strany Tisza, o podobnosti s Matovičovým hnutím OĽANO a o rizikách návratu Orbána k moci. V čom sa môžu naše strany poučiť?
Demokraciu sa stále viac považuje za slabé zriadenie. Ak to niekomu vadí, ja to považujem za jeho najväčšiu silu!
Prečo tolerované postavenie Iránu v medzinárodnom spoločenstve je/nie je problémom?
Po plytvaní času v neproduktívnych diskusiách na sociálnych sieťach je čas prísť k nejakým záverom.
Tento blog naozaj nie je o pani Šimečkovej .... alebo...?
Niektoré myšlienky prichádzajú náhle a možno je lepšie sa s nimi podeliť hneď ako nikdy.
"Objav" Kruger-Dunningovho efektu vyslúžil IG Nobelovu cenu preto, že o nevzdelanosti a hlúposti ľudia vedeli už dávno.
Namiesto ekonomických pohľadov sa na zavedenie ciel „pre všetkých a na všetko“ pozriem "pohľadom európskej viery"
Na to, aby sme dokázali zabrániť návratu fašizmu musíme byť predovšetkým schopní ho odhaliť. Dokážeme to?
Múdrosť hovorí, kto nie je schopný poučiť sa z histórie je odsúdení ju prežiť znova. A my sme sa zdá sa moc nepoučili.
Nuž diskusia nie je dobré slovo, pretože týmito otázkami diskusia spravidla končí.
