Rastislav Strhan
Historia ľudstva v jednej tabuľke
Keď sa mi narušila predstava o lineárnom vývoji ľudskej civilizácie, vznikla otázka ako sa dajú klasifikovať ľudské civilizácie v celej histórií. Tu je laický pokus s "vedeckým" potenciálom.
Tento blog má dva "zdroje" ..... môjho otca, ktorý, ako historik, mi neustále zdôrazňoval, že "všetko už tu bolo" a že ľudstvo nerobí nové chyby iba opakuje tie staré .... a Isaaca Asimova, ktorého kniha Nadácia a sci-fi teória psychohistórie pre mňa bola úplným zjavením. Posudzovať súčasnosť a svet ako výsledok posledných 2-10-20 rokov je pre mňa iba výroba zrkadla, ktorým sa tvorí "správne PR"... V novej energii tohto blogu budem "psychohistoricky" opisovať našu súčasnosť. Zoznam autorových rubrík: O komunálnej politike , O spoločnosti , O progresivizme a tradíciách, O domácej politike, O medzinárodnej a globálnej politike , Paradoxy modernej doby, O vzdelávaní a učení, O cestovaní a doprave, Súkromné, Kvalita v rôznej podobe, Nápady a vízie, Nezaradené

Keď sa mi narušila predstava o lineárnom vývoji ľudskej civilizácie, vznikla otázka ako sa dajú klasifikovať ľudské civilizácie v celej histórií. Tu je laický pokus s "vedeckým" potenciálom.

Hľadanie odpovede na otázku. Aké informácie by ma presvedčili, že nechať sa očkovať bola chyba?

Aj keď som sa k tomu prepracoval ťažko na konci je myšlienka. Nie je spôsob akým stotožňujeme dosiahnuté výsledky imperiálnych ríši s prínosom pre vývoj spoločnosti, dôvodom prečo ľudí "chápu" ruské potreby? .

Nepočítal som s takým množstvom ľudí, ktorí dokázali napísať, že august 68 bol naozaj oslobodením a že život za socializmu bol krásny. Vysvetľovanie nemá pre nich zmysel, takže som urobil návod ako im dopriať život v socializme.

Tentokrát použitie Rogersovho modelu teórie šírenia inovácii na oblasť šírenia politických ideologií a myšlienok.

Poslednou spoločnou kategóriou spomenutých modelov je dlhodobá/krátkodobá orientácia. Ide o zjednodušenie zamerania spoločnosti na budúcnosť, investície, vytrvalosť a sporenie, alebo na minulosť a udržiavanie súčasného stavu.

Nie maskulinita ako hodnota nemá, takmer, nič spoločné so sexuálnymi menšinami a postavením žien v spoločnosti. Je to hodnota, ktorou meria Hofstedeho model orientáciu na úspech, výkon, dravosť, súťaživosť a materiálne ocenenie.

Výsledky porovnania dimenzie kolektivizmu a individualizmu sú podobné v celom regióne a sú na priemrnej úrovni. Znamená to, že sa u nás prejavujú rovnako prvky kolektivizmu aj individualizmu.

Druhým kritériom podľa Hofstedeho modelu je vyhýbanie sa neistote. Slovensko podľa nej dosahuje hodnotu 51/100 bodov, čím je výrazne nižší ako okolité štáty. Tie sa pohybujú minimálne o 20 bodov vyššie.

Počas pôsobenia na vysokej škole som študentom hovoril, že milujem teóriu a preto sa budem čo najviac venovať praxi. Teória (o čo lepšia, o to menej výnimiek má) je totiž najlepší spôsob ako pochopiť obsah diania v praxi.

Som odchovaný na nekorektnom humore a irónii. Mám rád absurditu života a spoločnosti. Takže skúsme použiť absurditu v komunálnej politike. Skúsim použiť "nekorektný" obraz a nekorektne použiť vedeckú teóriu.

Začína predvolebný boj pred komunálnymi voľbami a ja predbehnem milióny politológov, ktorí sa vyroja na sociálnych sieťach Slovenska.

Vyrastal som v čase zúriaceho ideologického boja medzi kapitalistickým a socialistickým svetom. Po konci vlády komunistickej strany a jej ideológie sa nám zdalo, že prišla doba bez ideológie a politického boja. Prišla, bohužiaľ!

Rozbieha sa volebné obdobie a po Slovensku sa "rodia" kandidáti na poslancov, starostov a primátorov. Ostáva pár dni na rozmyslenie, či sa ľudia odhodlajú kandidovať alebo zostanú pri „kibicovaní“ a nadávaní.

Čo majú spoločné pekárky vianočného pečiva, projekt Fórum, langoše a nezávislé kultúrne centra? Na prvý pohľad nič v skutočnosti veľmi veľa. Skúste sa na súvislosti pozrieť so mnou.

Andrej Danko chce uznesením parlamentu odsúdiť používanie termínu Felvidek. Neotvára tým Pandorinu skrinku Trianonskej maďarskej traumy?

Asi vyznieva pokrytecky, ak napíšem, že politiku nesledujem. Vo svetle toho, čo píšem, to tak nevyzerá. V skutočnosti ale je to pravda, politika sleduje mňa.

Po maďarských voľbách sa rozvinuli diskusie o vnútornej sile víťaznej strany Tisza, o podobnosti s Matovičovým hnutím OĽANO a o rizikách návratu Orbána k moci. V čom sa môžu naše strany poučiť?

Demokraciu sa stále viac považuje za slabé zriadenie. Ak to niekomu vadí, ja to považujem za jeho najväčšiu silu!

Prečo tolerované postavenie Iránu v medzinárodnom spoločenstve je/nie je problémom?