Áno to, čo práve robím znamenalo, že moje argumenty a moje názory nie sú dosť silné a že im vlastne podvedome dávam za pravdu.
Táto situácia sa stala pár týždňov predtým, ako som začal na stránkach sme.sk písať pravidelne nepravidelne o problémoch utečencov a vzťahu našej spoločnosti k islamu. Možno bola jedným z motívov, prečo som sa rozhodol venovať tejto téme v rámci písania a keď samotná myšlienka vo mne skrsla už dávnejšie. Mal som za sebou niekoľko dlhých a časovo náročných diskusií v rámci internetového portálu Pravdy, kde nie sú Piano obmedzenie a tak diskusia sa vlečie oveľa dlhšie ako v prípade Sme.
Táto situácia sa stala pri návrate z cesty, na začiatku ktorej sme cestovali s utečencami. Na tretej zástavke v Hamburgu sme nastúpili do nočného vlaku, ktorý smeroval do Viedne. Prechádzali sme okolo prázdnych kupé a kontrolovali obsadenosť. Všade boli rezervácie na 1-2 miesta. Pri našom kupé nás čakalo nemilé prekvapenie, v kupé bola rezervácia na 6 miest. Naše dve miesta do Viedne a štyri rezervácie do Passau. Kupé však bolo prázdne.
Situácia nás nemilo prekvapila. Predstava, že sa budeme tlačiť v plnom kupé a v celom zbytku vagóna si budú ľudia vylihovať po jednom dvoch sa nám nezdala príliš lákavá. Pozreli sme do susedného kupé a zistili, že v ňom je rezervované jedno miesto a to až od najbližšieho mesta Hannover. Rýchlo sme sa dohodli, že si obsadíme dve miesta tam pre prípad, že by naši štyria spolucestujúci prešli vlakom na svoje miesta alebo nastúpili na nasledujúcej zástavke Hamburg – Harburg. Papier na sedadle som dal do odkladacieho priečinka zložil veci, ženu poslal do vedľajšieho kupé a ja strážil naše miesta pre prípad, že by sa so spolucestujúcimi bolo treba dohodnúť.
Osamel som, príležitostne som vyzeral na chodbičku a kričal na manželku v susednom kupé. Zobral som papier, ktorý som nevdojak odložil zo sedadla a otvoril som ho. Bol to rukou písaní arabský text na papieri A4.
Sadol som si a v podvedomí začali pracovať moje predsudky, predstavy moji oponentov v diskusii, moje malé slovenské zápecníctvo a korene konšpirácií, ktoré do mňa zasiali polemiky a diskusie o všeličom.
Takže tento vlak vozí migrantov z Viedne do Nemecka. Tých migrantov vykladajú z vlaku v Pasove a po ich odchode upratujú vlak (osobná skúsenosť)! Po príchode do stanice upratujú celý vlak pred jeho spiatočnou cestou (logický predpoklad). Takže existuje relatívne vysoká pravdepodobnosť, že tento rukou písaný text sa do kupé dostal až v Hamburgu pri alebo pred spiatočnou cestou!
V našom kupé sú štyri miesta rezervované do Passau, čo je mesto na nemeckých hraniciach, kde podľa vlastných skúseností nemecká polícia odvádza migrantov, ktorí majú zakúpení cestovný lístok do Hamburgu, z vlaku. Je dosť možné, že títo cestujúci budú patriť k tým, ktorí majú na starosti alebo poskytujú služby migrantom v táboroch. Ale (logicky) prečo by namiesto seba posielali iba nejaký rukou písaný lístok?
Nikto nenastúpil na hlavnej stanici a zdalo sa, že nikto nenastúpil ani v nasledujúcej zástavke Hamburg – Harburg. Máme štyri miesta rezervované do miesta, kde „zatvárajú“ utečencov a arabsky písaný text neznámeho obsahu.
Považujem sa za veľmi dobrého v spájaní a prepájaní faktov a ani teraz som nemal veľa problémov budovať konšpiráciu. Ak by som bol moslimský radikál a terorista, chcel by som teroristický útok urobiť na niečo, čo je symbolom pokory a potupy pre mojich bratov moslimov. Takých miest je síce veľa, ale tento nočný vlak patrí k nim, pretože moslimských bratov s platným cestovným dokladom na území s voľným pohybom osôb vyvádzajú z vlaku, len na základe príslušnosti k národu a viere (myslím ako moslimský terorista!!!).
Navyše vlak je veľmi dobrý miestom na teroristický útok, pretože lístok sa dá kúpiť veľmi ľahko inkognito, priestor je málo strážený. Nočný vlak nemá toľko cestujúcich aby ich smrť mohla byť „poburujúca“, ale dosť na to, aby vyvolala odozvu a záujem. Dostať do vlaku nálož nie je žiaden problém stačí na jednej zástavke nastúpiť a na druhej vystúpiť a výbušninu nechať niekde skrytú vo vlaku. Hamburg je ideálne miesto, pretože vlak vychádza zo stanice Altona a pred hlavnou stanicou ešte stojí na zástavke Damtor. V rámci Hamburgu sprievodca pokiaľ viem nekontroluje cestovné lístky, pretože pri krátkych úsekoch by to aj tak nestihol (stále uvažujem ako terorista!). A aby medzi obeťami neboli aj súkmeňovci alebo aby sa nedalo povedať, že cestujúcich nevarovali, tak napísali správu typu: "Pozor v tomto kupé je umiestnená bomba!"
Táto konšpirácia mi dávala zmysel a tak som urobil niečo, čo prekvapilo mňa samého. Kľakol som si na kolená a pozeral sa pod sedadlá či tam niečo nenájdem. Dúfal som, že tam nič nebude a našťastie tam skutočne nič nebolo. O svojej akcii som povedal žartom manželke, veľmi príjemné jej však moje úvahy nepripadali. Počas celej cesty sme už o tejto téme nehovorili, ale pre mňa znamenala veľké poučenie.
Ak skutočne prevezmem argumentáciu ľudí, ktorí vášnivo a intenzívne upozorňujú na aktuálnosť a vážnosť bezpečnostného rizika radikálneho islamu a terorizmu, čaká ma život plný stihomamu. Budem sa obzerať pri každom tmavšom občanovi, skupina moslimov vo mne vyvolá pocit nebezpečenstva, aj do Viedne sa budem báť chodiť, pretože tam môžem stretnúť nejakého rizikového obyvateľa. Fico nás možno ochráni svojou politikou pre týmto rizikom na Slovensku, ale o to väčšie riziko bude pociťovať každý Slovák, ktorý opustí svoje rodné hniezdo a vydá sa do toho nebezpečného sveta plného nástrah.
Áno, v tom kupé som prehral bitku, ale súčasne som si povedal, že nesmiem vojnu a že podobným myšlienkam, ktoré vyvolávajú strach a obavy nesmiem podľahnúť. A čitatelia prepáčia, ak si svoje paranoje ventilujem na tomto mieste.
9.13
P.S.: Táto situácia sa skutočne stala. Bohužiaľ. A zároveň je to koniec mojej diskusie na tému utečenci.
