Opäť som si večer sadol k dôležitej a súrnej práci a pred jej začiatkom som si iba zbežne pozrel nejaké správy a klikol som na diskusiu. A bol som v tom opäť.... keď som išiel o jednej v noci späť neurobil som na súrnej a dôležitej práci ani čiarku, mal som však za sebou asi 20 príspevkov do diskusie na tému utečenci.
Nie je to prvá recidíva v mojom prípade. Už sa mi podobné problémy stali a to opakovane. Našťastie patrí vďaka pánovi Ballovi a redakcii sme, že zaviedli systém Piano, ktorí umožňuje iba 3 príspevky (okej v mojom prípade 9, pretože som si vytvoril dve alter ego kontá), Tie spravidla v priebehu hodiny miniem a môžem sa opäť venovať užitočnejšej práci ako vypisovanie stupidných myšlienok na web. Redakcia sme urobila ešte jedno pozitívne rozhodnutie pre mňa a to pri mnohých „citlivých“ témach diskusiu vôbec nepovolila. Pre mňa dobré rozhodnutie možno nebolo dobré pre SIS, ktorá v diskusiách mohla ľahko identifikvoať zahraničných agentov, extrémistov a potenciálne nebezpečných ľudí.
Nanešťastie som objavil konkurenčný denník pravda.sk, ktorý takýmto spôsobom diskusiu neobmedzuje. A začalo ďalšie kolo mojich recidív, či už kvôli Ukrajine, utečenccom, voľbám prezidenta alebo iným veciam, ktoré ma zaujali v obsahu a rozčúlili v diskusii.
Neviem, prečo ma obsah diskusií tak rozčuľuje.
Možno je to kvôli nedostatku inej formy komunikácie a chýbajúcim kecaniam o ničom, ktoré k ničomu neviedli ale človek zabil čas (pri jednej z posledných sme to ukončili tým, že ja zavolám Angele a kamarát Francoisovi a povieme im ako riešiť problém utečencov)..
Možno je to vekom, keď stárnem a začína sa mi zdať, že nechápem svet a ľudí a ľudské predstavy o svete (oci, to neustále zdôrazňovanie potreby loického uvažovania a zvažovania súvislosti a dialektiky, to bol fakt danajský dar)
Možno je to frustrácia z toho, že vidím zlé veci a veci zle, ale nedarí sa mi vytvoriť si svet, ktorí by som dokázal nasledovať (Bože ďakujem Ti za svoju rodinu a za to, že ma drží nad vodou)
Je to jedno.... dôležité je iné, moja práca stagnuje, moja rodina na to dopláca a ja neviem odolať tomu, aby som niečo nepísal ...čo môže encyklopedista grafoman (prepáč oci, ak som sa zaradil po tvojom boku ) robiť v dobe elektronického sveta... písať blog. Už som blogy písal a niektoré dokonca niekto aj čítal (Neviem či sa im páčili, niektoré som si po pár rokoch pozrel a mne sa páčili).
Pri blogovaní môžete stráviť ešte viacej času ako pri diskusií, pretože tu v diskusii pre autora neplatí piano obmedzenie. Preto som si dal jasné pravidlá:
Blog budem písať maximálne 1 hodinu vrátane štúdia podkladov (síce sa to prejaví na nepresnostiach a obsahových chybách a vyjadreniach typu zdá sa mi, že ... ) ale viac času nie som ochotný a schopný venovať.
V diskusii neodpovedám (takže môžete kľudne kydať a nadávať mi, nebudem odpovedať a väčšinou ani čítať
Opravujem iba vecné chyby, takže všetky nadávky na to, že nejaká gramatická chyba je dôkazom mojej chýbajúcej inteligencie ignorujem. Ja poznám svoju inteligenciu, moje okolie tiež a ostatní ma nezaujímajú
Budem sa snažiť písať každý deň, aby som sám seba vyčerpal na najvyššiu možnú mieru. Nebudem písať, keď nebudem na sieti a keď mi nič nenapadne (a žiadna téma nebude v zálohe.
Ak pomôžete pri šírení môjho blogu a odporučíte ho ďalej nejakým spôsobom, ktorý je možný budem rád, ale nie je to môj zámer.
Možno sa vám obsah a zameranie mojich blogov nebude páčiť, ale to nie je ich cieľom. Ako som napísal začínam sa strácať v súčasnom svete a mám dojem, že ľudia prestali uvažovať, stratili pokoru voči svetu a životu a chceli by iba užívať a brať výhody. Možno budem niekedy provokovať, pôjdem proti mainstreamu (okolie mi stále vyčíta, že som proti... ), budem hľadať netradičné pohľady. Dúfam, že sa mi podarí aspoň niekoho zaujať a niekomu dostať do hlavy červíka.
9,02 koniec zostal čas napísať si blog na zajtra ;o) 0
P.S.: pretože som hodinový blog na pár týždňov odložil vznikol tento blog dávnejšie a je ´kópiou pôvodného blogu napísaného na začiatku októbra.