Ak sa hovorí o riziku návratu fašizmu, tak veľa ľudí bude presvedčivo argumentovať, že by sa tomu určite postavili a že to nedovolia, tak ako to dovolili naši predkovia. Ak prijmeme zodpovednosť našich predkov musíme uvažovať ako to, že vzdelané a vojnovým poznaním vytriezvené elity umožnili nástup systému, ktorý viedol k ešte väčším škodám, ako spôsobili predchádzajúce spoločenské systémy. Ako to, že ľudia nereagovali na vonkajšie prejavy fašizmu (uniformy, pozdravy, násilie na uliciach) a nevystúpili proti nim razantnejšie tak, aby zabránili agresívnej menšine prevziať moc nad väčšinou. Pretože, ak hovoríme o získaní moci pre fašistické sily hovoríme o ovládnutí štátu menšinou. Mussoliniho pochod na Rím, ktorý napokon zvrátil vývoj štátu predstavoval 30 000 podporovateľov Mussoliniho. Za Mussolinim nestálo masové hnutie, ale odhodlaná a aktívna menšina. Skúsme však urobiť náš test odolnosti.
Prečo fašizmus neidentifikovali naši predkovia?
Predstavme si, že sa nám naskytne možnosť hovoriť s človekom, ktorý žil v Nemecku alebo Taliansku v 20.rokoch 20.storočia. Chceli by sme mu položiť niekoľko základných otázok, aby sme zistili, ako mohla spoločnosť v tom čase dopustiť nástup takých zvrátených režimov, ktoré napokon viedli k smrti miliónov ľudí na celom svete. Drvivá väčšina by sa podľa mňa pýtala úplne nesprávne otázky. Skúsim niekoľko zlých otázok položiť v tomto fiktívnom rozhovore. Neodpoviem však z pohľadu vtedajšieho človeka, ale z pohľadu Muskovho zneužívateľa sociálneho systému (súčasníka, narodeného v roku 1875).
Otázka: Ako to, že ste nevideli nebezpečnosť myšlienok, ktoré šírili fašisti?
Odpoveď: Bola to dynamická doba, všetko sa menilo, neustále zmeny, mnohé veci, ktoré fašisti presadzovali dávali zmysel a vyzerali pokrokovo. Ako sme mohli vedieť ako to skončí?
Otázka: Prečo ste dovolili fašistom prezentovať svoje myšlienky otvorene?
Odpoveď: Áno vtedajšia tlač bola viac kontrolovaná ako sú súčasné média. Ale informácie bolo ťažké overiť a pri množstve nových informácií kým sme dokázali odhaliť klamlivosť niektorej informácie, objavilo sa niekoľko sporných nových informácií.
Otázka: Prečo ste nezakročili proti verejnej prezentácii fašizmu vo formálnej podobe, napríklad uniformy, nacistický pozdrav a podobne?
Štyri roky bola armáda súčasťou bežného života aj tam, kde neprebiehali boje. Navyše naša generácia vnímala uniformy ako prejav spolupatričnosti a „uniformita“ bola rozšírenou v spoločnosti oveľa viac ako dnes. Nešlo len o uniformy vojenských a policajných zložiek, svoje uniformy mali aj spolky a skupiny (stačí si spomenúť na Sokol alebo skautov), prvkami uniformity sa vykazovalo aj bežné oblečenie ako sú kroje alebo pracovné oblečenie. Ak teraz vnímame uniformitu ako spôsob potlačenia individuality, vtedy sa skôr vnímala ako prejav socializácie a vyjadrenia skupinového postoja. Aj preto pre nás neboli uniformy bojových skupín symbolom nebezpečenstva, skôr naopak.
Od nástupu fašizmu a nacizmu prešlo storočie a 80. rokov je preč doba, kedy táto ideológia dokázala formovať podobu sveta. Naozaj sme z nej urobili zakázanú ideológiu ako hovoria naše zákony?
Je fašizmus naozaj zakázaný?
Nehrajme sa na korektnosť a povedzme si, že nie! Máme síce zákony, ktoré oficiálne považujú propagáciu fašizmu a nacizmu za trestný čin. V skutočnosti však dokážu potláčať iba vizuálne prejavy týchto ideológií, teda využívanie nacistických a fašistických symbolov a popieranie historických faktov. Akonáhle dokážete obísť vizuálne prvky minulých fašistických režimov, máte možnosť šíriť fašistické myšlienky bez obmedzenie. Kým zatváranie moslimov v Európe do koncentračných táborov by sa sta stalo veľmi rýchlo predmetom vyšetrovania, návrh vytvárať integračné uzatvorené priestory, kde by sa muslimi absolvovali integračný program by boli pravdepodobne legitímnym námetom, aj keď by mohli vyzerať v mnohých podobách veľmi podobne.
Nechcem tým vyjadriť, že žijeme vo fašistickej krajine, že Donald Trump je fašista alebo niečo podobné. Tak ďaleko ešte nie sme, neznamená, že sa tam dostať nemôžeme. Naši predkovia pred 100 rokmi nemali našu vedomosť o výsledkoch, ku ktorým viedli niektoré kroky. Na prvý pohľad pre nich mohli riešenia spolunažívania rôznych kultúr (židovskej a kresťanskej, ale aj národných) alebo návrhy riešenia problémov sociálnej politiky (kočovníci, bezdomovci, duševne a zdravotne postihnuté osoby) vyzerať racionálne a prijateľne. My po 100 rokoch vieme, k čomu viedli a čo bolo ich zámerom.
Plíživý fašizmus vo svete
Už nemám tú šancu opýtať sa ako to vnímali ľudia v tom čase žijúci. Viem si predstaviť, že významná časť elít brala niektoré námety a návrhy s intelektuálnou nadradenosťou. Ak nacisti začali presadzovať nejakú rasovú čistotu a lebensraum, tak to vyzeralo ako utópia z nejakej humoristickej knižky. Nenadarmo boli fašistické idei v počiatkoch predmetom častého zosmiešňovania. Kdesi v pozadí bola predstava, že reči o rasovej čistote a životnom priestore a nemeckej nadradenosti nemyslia vážne a ide iba o spôsob populistického oslovenia voličov.
Ako napríklad v zmiešaných mestách, v komunitách s premiešanými kultúrami by mohli byť nejaké takéto obmedzenia realizované? V čase, keď konečne nešlo vo vzťahu o majetky a záujmy, ale keď si ľudia partnera mohli vybrať samostatne na základe citu. Keď sa neskôr z ideí stali zákony a so zákonov genocída, zosmiešňovanie nahradil strach a obavy o vlastnú budúcnosť.
Intelektuálna nadradenosť elít je pre mňa aj najväčšie riziko súčasného plíživého šírenia fašizmu. Riziko navyše umocňuje fakt, že propagácia fašizmu je zakázaná a tak ako slniečkár sa stanete oveľa rýchlejšie „fašistom“ ako by ste sa stali pri kopírovaní fašistického manifestu (samozrejme ak by ste vynechali všetky slová spojené so slovom fašizmus.
Keď Vladimír Putin začal pred 18 rokmi šíriť svoje pseudohistorické pravdy a fašistické vízie, nebolo nikoho, kto by upozornil na rastúcu silu fašizmu v krokoch Ruska. V súčasnosti sú medzi súčasným režimom v Kremli a Mussoliniho režimom pred 100 rokmi rozdiely skôr kozmetické ako principiálne. V diskusiách už tri roky hľadám nejaký argument, ktorý by vyjadril odlišnosť týchto dvoch režimov , ale bez úspechu. Naopak z diskusií je zrejmé, že veľmi veľa podporovateľov Kremľa na Slovensku vníma konflikt ako pokračovanie boja ZSSR proti „prehnitému“ západu. Opäť v snahe podnietiť diskusii, neúspešne pýtam prvok podobnosti medzi režimom vládnucim v ZSSR a súčasným kremeľským režimom.
Plíženie do našich dvorov
Nemusíme však ísť tak ďaleko. Keď som počul o Truhlíkovej tlačovke, mal som tú prirodzenú intelektuálnu tendenciu zosmiešniť ju. Náš slovenský chrobák Truhlk, čo je so všetkými v kontakte, všade bol a všetko vie, totiž odhalil závažné genetické zmeny, ktoré sú dôsledkom očkovania. Prvá moja reakcia bola podobná ako v desiatkach vtipov, ktoré na tento podnet reagovali.
Keď som však uvažoval a prečítal si správu viackrát, tak celý obraz potemnel. Doktor na základe vedeckých dôkazov odhalil, že vďaka očkovaniu proti covidu prichádza v ľudskom organizme ku genetickým zmenám, ktoré môžu vyvolať rôzne nepredvídateľné dôsledky.
Predstavme si na krátku chvíľu tú nepravdepodobnú alternatívu, že dr. Kotlár verí tomu, čo vyjadril. Teraz nebudem diskutovať o jeho vzdelaní ani rozumových schopnostiach, obmedzím sa čisto na to, že je presvedčený o svojej pravde!
Prečo chce kontaktovať generálneho prokurátora!?
Pokúsil som sa vžiť do pozície človeka, ktorý odhalil najväčšie sprisahanie v histórii ľudstva, ktoré len v krajine, kde pôsobí postihne vyše 40% obyvateľov s nepredvídateľnými dôsledkami. To, že výsledok môže byť obrovská záťaž pre zdravotný, sociálny a celý ekonomický systém krajiny, proti ktorému bol covid iba prechádzka rúžovým sadom by vo mne vyvolala okamžite reakciu. Ak nechcem aby to postihlo moji susedov, rodinu, známich, kolegov začnem burcovať a kričať do sveta. „Potrebujeme sa pripraviť, potrebujeme skúmať dôsledky genetickej modifikácie obyvateľov na zdravie, potrebujem pripraviť zdravotníctvo na dôsledky, potrebuje ..... strašne veľa ....“!
Ale prokurátor? Ako nám pritom pomôže niekto, kto možno nájde páchateľov a poženie ich pred súd?
Okej, môžeme uhnúť z tejto katastrofickej predstavy o kolapse našej civilizácie v dôsledku genetickej modifikácie, ktorou sme prešli (a hrdo sa k nej hlásim). Že žiaden kolaps nenastane, že pôjde iba o väčšie riziká, ktoré sa dotknú iba malého počtu ľudí.... že ....
Ale prokurátor? Ako môže prokurátor postihnúť niečo, čo je v rovine bežného rizika, aké má každý schválený a voľnopredajný liek? Ako môže postihnúť prokurátor negatívne dôsledky inovácií a ich vedľajšie účinky?
Veď siahnime k iným „novinkám“. V dôsledku objavu a rozšírenia využívania elektriny zahynuli za posledné storočie len na Slovensku tisícky ľudí. Rozšírenie mobilov stálo životy stovky ľudí (napr. v dôsledku dopravných nehôd). Ale vyšetrovať ich „objaviteľov“ za tieto úmrtia je asi pre každého úplne zcestné.
Takže doteraz pre každého rozumného človeka je nielen Kotlárové vyjadrenie, ale aj jeho hrozivo vyjadrené posunutie poznatkov Generálnemu prokurátorovi na smiech. Ale skúsme sa na to pozrieť očami kovaného fašistu.
Základom fašistickej predstavy o svete je predstava o existencii NÁS, ktorých považujeme za tých dobrých, spravodlivých a oprávnených a ICH, ktorí sú tí zlí, nespravodlivý a ktorí poškodzujú naše záujmy. Komunizmus tento protiklad postavil na pevných základoch, triednych rozdielov – dobrí robotníci, zlí kapitalisti. Fašistické diktatúry mali oveľa pestrejšiu skladbu nepriateľov, boli to nepriatelia viery (židia), životného štýlu (liberalizmus), národa (menšiny), ale zapojili sa nepriatelia poznania („dekadentné vedy“). Keďže máme evidenciu o dôsledkoch tejto politiky, viacerí nepriatelia sú iba ťažko využiteľný. Antisemitizmus má síce stále silné korene, ale pri počtoch reálne žijúcich židovských občanov a právnej ochrane nie je naozaj motorom pre masové hnutie. Podobne aj nenávisť voči menšinám má „právnu ochranu“.
Ale čo tak použiť liberalizmus a dekadentné poznatky ako základ pre identifikáciu tých zlých? MY sme dobrí neočkovaní a geneticky nemodifikovaní. ONI si za to môžu sami! Ak MY máme v rukách štát, MY budeme naše zdravotné problémy riešiť a ICH problémy budeme riešiť iba do tej výšky ako nám kapacity povolia. V tom prípade nebudeme musieť robiť žiadne dodatočné opatrenia, do zdravotnej dokumentácie pribudne kolónka očkovania proti covidu a navrhované postupy sa budú odvíjať od tejto kolónky. Nikto nenútil ľudí byť liberálmi, ak však nimi boli musia niesť svoj „dedičný hriech“.
Ale prokurátor? Áno dáva to zmysel, súčasťou fašistického sveta nie je bezprávie, ale sila dodržiavania zákonov. Fašisti nevládli na základe svojvôle, svojvôľu mali právne ošetrenú právomocami a oprávneniami zákonov. Tie zákony samozrejme neboli zákonmi rešpektujúcimi spoločenský konsenzus demokratického systému, ale prejavom vôle vládnucej skupiny. Takže moc prokurátora veľmi dobre zapadá do koncepcie fašistického štátu. Fašistické režimy naozaj neobmedzovali demokratické práva bezdôvodne, vždy mali veľmi „racionálne“ dôvody (často síce ich sami vyfabrikovali alebo zneužili situáciu). Ako som spomínal vyššie keby sme čítali „odôvodnenia“ vtedajšej propagandistickej tlače, mali by sme možno problém odhaliť jeho fašistickú podstatu. Jediné čo, by nás chránilo, by bolo poznanie dôsledkov, ktoré však vtedajším obyvateľom chýbalo.
Upozornenie na záver:
Nebuďme naivní, že sme lepší ako naši predkovia. Síce poznáme históriu a vieme, k čomu môže viesť. Ale stačí aby sme podľahli pocitu intelektuálnej nadradenosti a stojíme pred hrozbou, že „fašizmus“ vojde do našej spoločnosti odtiaľ, odkiaľ sme ju vôbec nečakali.
Obavy zneužitia covidu pre vytvorenie fašistického systému boli do určitej miery oprávnené. Aj keď sa táto obava šírila z okruhu „dezolátov“, bola chyba, ak ju časť elít prešla povznesením zosmiešňovaním. Naopak bolo ju treba brať vážne a pozorne sledovať ako sa s „mocou nakladá“.
Výnimočná situácia vyžadovala výnimočné opatrenia a moc, ktorú v danej situácii získala časť ľudí bola určite lákavá. Mám dojem, že stále máme nedostatok teoretických poznatkov o tom ako vyzerajú rôzne typy spoločenského usporiadania a aké dôsledky a vplyv na rozvoj spoločnosti majú. Máme predstavu, že demokracia v tej slobodnej podobe je systémom, ktorý dokázal posunúť ľudskú civilizáciu k zásadnému pokroku, toto tvrdenie však dokázať nevieme a už vôbec nevieme prečo sa tak stalo. Je čas nielen začať o tom diskusiu, ale ak dať jej priestor v spoločnosti.
