Niekoľko rokov som využíval pri vyučovaní príklad legendárnych marketingových kampaní Kofoly „Keď ju miluješ, nie je čo riešiť!“ a „Ja nemusím, ja už ho vidím!“ Upozorňoval som, že dôvod, ktorý vystrelil materskú firmu do výšin, nebola len intenzita tej kampane, ktorá napriek všetkému nedosahovala intenzitu globálnych konkurentov – Pepsi a Coca-Cola.
Asi sa nedajú získať objektívne dáta na overenie, ale podľa vlastného pocitu je podstata úspechu v tom, ako sa tieto kampane trafili do atmosféry doby a kultúry danej doby. V tej dobe som žil život starého mládenca, užíval si slobodu najviac v kruhu kamarátov, s ktorými som prežil časy socialistického štúdia. Spomínali sme na krásne časy. V televízii (hlavne tej českej) sa viedli diskusie o tom ako riešiť dedičstvo socializmu. Či nevysielať „ideologicky závadné“ seriály, alebo ich vysielať s „komentárom“ alebo nadviazať debaty, ktoré by vysvetlili „ideologické závady“.
Bolo to obdobie, kedy priznanie, že som vyhral súťaž „čo vieš o ZSSR“, priznanie, že jesenné brigády alebo Spartakiáda boli nádherne strávený čas (a nemyslím tých 6 hodín práce) boli vnímané ako prejavy spoločenskej závadnosti. A do toho prišla Kofola, so socialistickým krčmovým nápojom (distribúcia vo fľašiach tvorila iba malú časť spotreby), bez imidžu, s cenou polovičnou oproti „svetovým drinkom“. A Kofola povedala, ak ju miluješ, nemáš čo riešiť! A povedala, že tie Vianoce, kde kradneme stromček sú síce morálne pochybné, ale sú to „šťastné a veselé“!
Myslel som si, že týmto sa končí „história“. Teraz 25 rokov po „oslobodení“ socialistických spomienok som sa stal svedkom iného oslobodenia. Oslobodenia vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 68. Nikdy som si nemyslel, že neexistujú ľudia, ktorí by v hĺbke duše nemali takýto pocit vysvetľovania udalostí okolo augusta 68. Myslel som si, že tvoria takú menšinu, že sa so svojím postojom neodvážia predstúpiť na verejnosť a verejne vystúpiť. Opak je pravdou. Vďaka sociálnym sieťam a organizovanej trolskej aktivite títo ľudia, ktorých postoje neboli dosť dobré ani pre dedinskú krčmu, zrazu zistili, že v tom nie sú sami a s novou odvahou začali šíriť „svoju pravdu“:
A tak zrazu 37 rokov po páde socializmu sa mi začali objavovať viaceré príspevky, aký bol život za socializmu parádny, ako nám vojská Varšavskej zmluvy pomohli a podobne. A tak som sa vrátil k myšlienke, ku ktorej som sa už niekoľkokrát vrátil.
Ako dosiahnuť návrat života do doby socializmu?
Tu je niekoľko bodov, ako môže ktokoľvek získať pocit života, ktorý sa nebude líšiť od života v časoch socialistického zriadenia.
1. Prestaňte sledovať politické diskusie a politické spravodajstvo! Vrcholní predstavitelia štátu vedia veľmi dobre, aké problémy sužujú tento štát a majú na to vytvorené mechanizmy, aby tieto problémy prediskutovali na straníckej, vládnej či parlamentnej úrovni. Naozaj nie je potrebné aby ste boli súčasťou týchto rozhodovacích procesov, na ktorých nič aj tak nezmeníte.
2. Podporujte vždy a vo všetkom vládnuce sily v štáte! V riadiacom systéme môžu nastať zmeny. Aj z minulosti si pamätáme etapu stalinského budovania, následne kritika kultu osobnosti, potom výstavba, pražská jar, normalizácia. Pri moci je taká politická sila, ktorá je pre spoločnosť najvhodnejšia a vy naozaj nie ste človek, ktorý by mal posudzovať vhodnosť jednotlivých predstaviteľov akejkoľvek strany a štátu! Ak už musíte ísť voliť a zaťažujú Vás rôznymi kandidátmi, vyberte si náhodným výberom. V konečnom dôsledku o dôležitých krokoch pre život rozhodne aj tak vládnuca elita.
3. Zaujímajte sa o nedostatky vo svojom okolí! Vo Vašom okolí je dosť nedostatkov a je potrebné na ne upozorniť. Upozornite na to predstaviteľov mesta. Akceptujte, že oni vedia ako a kedy je potrebné tieto nedostatky riešiť. Majú svoje úlohy a požiadavky a naozaj nemajú čas riešiť Vaše protesty, petície, medializáciu. Samozrejme ak ste nespokojný s prístupom k ich riešeniu je dobré informovať ich straníckych nadriadených. Vychádzajte z faktu, že žiaden lokálny problém nie je tak veľký, aby si vyžadoval protištátnu činnosť v podobe narušovania autority orgánov samosprávy a štátnej správy.
4. Nájdite si vhodnú Akciu Z! Akcia Z bola spôsobom ako sa mohli občania zapájať do rozvoja svojho okolia. V súčasnosti sa už táto forma neuplatňuje. Namiesto toho máme možnosti rovnakej aktivity v rámci dobrovoľníckej činnosti a podpory občianskych združení. Nájdite si aktivitu a organizáciu, ktorá takúto aktivitu ponúka a intenzívne sa zapojte do jej činnosti, hlavne v oblasti výkonu. Pozitívne reagujte na potreby brigády, dobrovoľníckej práce, pomoci a účasti na spoločenských stretnutiach.
5. Neprotestujte proti rozhodnutia štátnych orgánov! Vychádzajte zo základného predpokladu, že systém vybudovali na to povolaní ľudia a preto ide o dobrý systém! Ak sa v ňom prejavia nedostatky, napr. nedostanete sa k lieku, doktorovi, na vyšetrenie, tak nejde o systémovú chybu ale o zlyhanie jednotlivca. Aj preto organizovanie ľudí s podobnými skúsenosťami je spôsobom narušovania fungovania štátu, čo je pre Vás neprijateľná predstava, ktorú nemienite podporovať!
6. Sledujte svoje okolie a berte ich správanie ako správne! Vedúce sily rozhodli, že susedia, ktorí boli na dovolenke na maldivách, že tí, čo majú autá BMW, veľké domy, príjmy s desiatkach tisícoch, k tomu dospeli na základe zásluh. Nie je dôvod im závidieť a posudzovať spravodlivosť ich majetku. Skôr by ste sa mali zaoberať tým, prečo sused má krajšie upravenú záhradku, byt, domček ako vy!
7. V žiadnom prípade verejne neprezentujte svoj postoj k spoločenským otázkam! Ak by boli vedúce sily v spoločnosti zvedavé na Vaše postoje k spoločenskému vývoju, tak by sa Vás predsa opýtali! Ak sa nepýtajú, tak Váš nekvalifikovaný postoj nepotrebujú. Ak Vás kontaktujú iní ľudia, ktorí majú podobné postoje, prosím ignorujte ich. Hrozí, že by ste mohli vytvoriť protispoločenskú skupinu, ktorá narúša vládnucim silám rozhodovanie o smerovaní spoločnosti. Aj preto sa vyhýbajte sociálnym sieťam a diskusiám, pretože tie slúžia iba na zneisťovanie občanov.
Som presvedčený, že vďaka využitiu týchto bodov sa veľmi rýchlo začnete dostávať k šťastnému životu aký pociťovali ľudia za socializmu. Iste niektoré veci Vám ani tieto body nezabezpečia. Nezabezpečia Vám podpultový tovar, čakanie na nové auto, ranné nákupy chleba, pretože poobede už nebude k dispozícii, ani ročné šetrenie na kúpu novej pračky. Ale pocit, pocit budete mať veľmi podobný.
Z osobnej skúsenosti môžem povedať, že máločo prispelo k môjmu šťastiu tak ako akceptácia bodu 1. Síce viem, že nejaké politické diskusie existujú, dokonca možno poznám aj ich názvy, ale ich sledovanie je limitované tak 2 hodinami ročne. A je to super pocit, pretože počas tých dvoch hodín sa presvedčím, že hodnoty, ktoré zdieľam nevyžadujú osoby, ktoré by mi niečo prezentovali.
Prečo vznikol tento blog?
Narodil som sa v zmysle socialistického vtipu o telegrame veliteľa vojsk Varšavskej zmluvy KSSZ (pre mladších Komunistickej strane v Moskve). „Kontrarevolúcia pokračuje. Stop (telegramy kedysi mali taký znak) V pôrodniciach sa narodili noví kontrarevolucionári. Stop. Pošlite ďalšie tanky. Stop.“
Mal som čas žiť v socializme a vyrastať v rodine pravicového oportunistu. Niektoré z najhorších rozhodnutí, ktoré som urobil boli spôsobené tým, že my systém hovoril ako mám žiť a čo je ten správny spôsob života.
Teraz žijem v demokratickom systéme a zoči voči ľuďom, ktorí spomínajú na „krásne časy socialistického života“ hovorím.
NIKTO VÁM NEBRÁNI ŹIŤ AKO V SOCIALIZME! Dávam Vám konkrétny návod, ako dosiahnuť pocit, s ktorým som prežil celé detstvo a mladosť!
Ten pocit som pociťoval aj preto, že socializmus bránil iným žiť inak ako on stanovil! Takže nechcite nás prinútiť, aby sme MY ŽILI podľa VAŠICH PREDSTÁV!
Doplnok: Zabudol som jeden dôležitý prvok. Nájdite si koníčka! Po všetkom tom pachtení za dovolenkami, majetkami, statkami a potom ako prestanete sledovať politiku, vám zostane nielen čas, ale aj peniaze. Môžete ich využiť efektívne nejakým vhodným koníčkom. Zberateľstvo, záhradka, rybárstvo, vám ponúkne zmysluplný čas v kruhu ľudí s podobnými záujmami, čím vytvoríte veľa sociálnych kontaktov.
