V Česku by v nedeľu mal prestať platiť núdzový stav, čo by výrazne zmenilo mapu opatrení proti Covidu. Väčšina existujúcich obmedzení je viazaná na mimoriadny režim schvaľovania podmienok fungovania štátu a aj ako právnici tvrdia väčšina sa dá nahradiť aj v bežnom režime opatreniami na úrovni krajov alebo legialstívnymi opatreniami štátu, schopnosť pripraviť a realizovať ich v tak krátkej dobe je veľmi problematická.
Česká republika, ktorá bola na jeseň jednou z najhorších krajín na svete a stále sa pohybuje v tej horšej polovici sa tak môže dostať do veľmi zlej situácie a môže nasledovať ďalšia katastrofa, možno ešte horšia ako tá na jeseň, Napriek tomu, napriek výzvam z krajov a samospráv, na ktorých aj u susedov leží najväčšia ťarcha boja s Covidom, sa poslanci vzopreli vláde a predĺženie nepodporili.
U nás by už mal parlament desiatky statusov obviňujúcich ho z vraždenia a genocídy národa a vášnivých tlačových konferencií. Česi diskutujú, čo nová situácia znamená, čo sa dá urobiť a aké to má dôsledky.
AK by sme mali povedať nejaké zhodnotenie, tak rozhodnutie českého parlamentu musíme považovať za veľké víťazstvo demokracie a slobody, ktoré je spojené s celou vlnou uvoľnení, ktoré prebieha Európou v situácii, kedy je priebeh pandémie niekoľkonásobne horší ako pri prijatí opatrení.
Na tomto mieste musím zdôrazniť, že nie som antirúškar, ani chripôčkár a chorobu beriem s plnou vážnosťou. Som zásadným odporcom plošného testovania, ktoré dáva nezodpovedným osobám "odpustok" na nerešpektovanie obmedzení a vytvára falošnú ilúziu bezpečia. Aj posledné plošné testovanie, pre hlúpych označené ako skríning, ukázalo, že k ničomu nevedie.
Prečo som, napriek postoju k pandémii, označil české rozhodnutie za víťazstvo demokracie a slobody? Ak človek sledoval dôvody odmietnutia asi najviac opakovanou výhradou bolo zneužitie. Opozícia a nielen ona obviňovala vládu, že núdzový stav a mimoriadne kompetencie, ktpré získala, zneužíva a narúša rovnováhu medzi výkonnou a zákonodarnou mocou. Práve táto rovnováha troch prvkov moci je základom pre demokratický systém. Či už to bola ješitnosť zákonodarcov alebo pravda, poslanci pocit, že ich postavenie sa systematicky narúša, preniesli do rozhodnutia, ktorým urobili vláde veľký škrt cez rozpočet.
Demokracia nie je ideálny zriadenie, to vedia všetci. Vždy hovorím, že najväčšou silou demokracie je jej slabosť a tá slabosť spôsobuje, že sa vždy vráti na trajektóriu, ktorá je pre väčšinu najvýhodnejšie. Vlády v mnohých krajinách pocítili vďaka pandémii, v parafráze na Mňačka, ako by mohla chutiť moc. Aký by bol krásny život, keby s poslušným pritakajúcim parlamentom bez reálnej opozície a odporu alebo cez administratívne opatrenia, mohli realizovať svoje ciele a zámery. V niektorých krajinách, kde si lákadlo uvedomili, využívali moc v malých dávkach a dokázali napriek obmedzeniam udržať podporu spoločnosti. Inde sú nútení uvoľňovať, pretože chápu, že sprísnenie obmedzení by nemalo žiaden efekt. Alebo ako česká vláda dostanú facku, ktorá možno vládu prebudí z krásneho sna.
A čo na Slovensku? Na Slovensku je to inak! Vrátim sa do doby pred voľbami. Podporoval som koalíciu PS/Spolu a dokonca som prvýkrát uvažoval nad dobrovoľníckou podporou. Dovtedy, kým jadrom kampane neurobili boj proti extérmizmu. To som považoval a považujem za chybu, ktorá zabránila vstupu do parlamentu. Vysvetlil som si to tak, že ľudia v PS/Spolu stále nemajú dostatočnú dôveru v pevnosť koreňov demokracie na Slovensku a boja sa zneužitia získanej moci na narušenie základov demokracie. Zdá sa, že tento pocit majú stále, ale aj keď demokracia dostáva stále väčšie trhliny, ich reakcia je skôr umiernená. Tie trhliny si totiž ešte ani trhači celkom neuvedomujú. A nemusia si uvedomiť, kými niekto nezačne kričať, že "kráľ je nahý."
Situácia nie je katastrofou, ale nie je ani veľmi dobrá. Máme vládu, ktorá zjavne uviazla vo svojej bubline a uvažuje nad "výmenou národa". Inak nemožno označiť Krejčího návrh na kontrolu pohybu cez sms, Matovičove vyviňovanie sa z covid automatu smerom k odborníkom, jeho nulová reflexia absolútneho neúspechu skríningu, faktu, že sa rieši obmedzenie pohybu a nie rastúci počet úmrtí a podobne. K tomu zneužívanie zrýchleného schvaľovania zákonov, výnimky z karantény a hľadanie miest pre "našich ľudí" ukazujú, že moc bez odporu vláde chutí viac ako by mala.
Oproti tomu stojí akože opozícia. Demokracia je to najmenšie, čo ju v tom trápi. Z toho čo a ako robí, je jasné, že hlavným motorom jej akcie je slepá závisť, že oni nie sú vo vláde a nemôžu si tú radosť moci užívať plnými dúškami.
A medzi týmito mlynskými kameňmi sme mi, občania. Desiatky krát denne porušujeme nezmyslené obmedzenia, smutne sledujeme tisícky porušení obmedzení, prepíname televízor, len aby sa tam neobjavila nejaká politická informácia a hľadáme ako si zachovať zdravý rozum. Aj keď vieme, že opatrenia sú nezmyselné, nemáme dobrý pocit, z ich porušovania a naša viera v silu demokracie sa pomaly narúša. Pretože vieme, že opatrenia sú nezmyselné, neudávame ich porušovateľov, ale máme zlý pocit z toho, že opäť z toho najlepšie vyjdú ľudia, ktorí na pravidlá a dodržiavanie zákonov kašlú najviac.
Ale pred víkendom radšej skončím optimisticky. Možno sa frustrácia a sklamanie, ktoré človek pociťuje pri každom otvorení novín a sledovaní nových opatrení, pretaví na niečo pozitívne. Možno sa ľudia pri podpore politických strán začnú viacej pýtať a žiadať viac ako len sľuby, možno im nebudú stačiť lacné prísľuby ale budú žiadať aby politický systém vybudoval najprv vnútornú demokraciu a potom demokraticky rozhodoval o celej spoločnosti. Ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré...
P.S.: text nie je autorsky upravený ;o))) za gramatické a štylistické chyby sa ospravedlňujem.
