Práve táto časť modelu môže byť vysvetlením rozpoltenosti Slovenska, pretože podľa prieskumov dosahuje Slovensko veľmi vysokú dlhodobú orientáciu (LTO 78/100), čo je vyššia hodnota ako v ČR (70) a výrazne vyššia ako v Rakúsku (60), Maďarsku (58) či Poľsku (38). Na druhej strane politika súčasnej vládnej moci vykazuje typické známky spoločností s nízkou dlhodobou orientáciou, sociálne balíčky, podpora spotrebných stimulov, podozrievavosť voči zmenám, morálne absolutória a zachovávanie tradícií. Naopak v politike absentujú prvky dlhodobej orientácie – investície do inovácií a vzdelávania, podpora flexibility, strategický rozvoj.
Môžeme polemizovať s výsledkami prieskumov, ktoré ukazujú dlhodobú orientáciu obyvateľov Slovenska. Na druhej strane, ak berieme hodnoty, ktoré sú skúmané v rámci modelu škálovania kultúrnych hodnôt, tak mnohí pocítia blízkosť dlhodobej orientácie. Najmä pre staršiu generáciu je sledovanie dlhodobých cieľov (napr. vlastné bývanie, budovanie majetku, tvrdá práca s odloženým úžitkom, vytrvalosť) hodnotovo blízke.
Zaujímavý je pri posudzovaní tohto faktora aj postoj k tradíciám, ktoré majú na Slovensku veľmi silné miesto. Kritérium, ktoré sa hodnotí, znie: „Tradície sú dôležité a mali by sme ich zachovávať pre budúce generácie“ a jeho naplnenie je vnímané ako dlhodobá orientácia. Dôležité pritom je, že dôvod významu tradícií nie je vnímanie ako súčasť života, ale zachovanie pre budúce generácie.
Opäť pre jednoduchšie pochopenie. Používať kroj, aj ten pracovný, ako pravidelné oblečenie (ako môžeme vidieť často v Rakúsku) nepovažujeme za prejav kultúrnej hodnoty, ale mať kroj je pre nás dôležitá súčasť zachovania tradícií.
Ak by sme to presunuli na lokálnu úroveň, tak napríklad často opakovaná sťažnosť na "nudu v obci", nemusí byť pre voliča problém. Hodnota pokojného malomestského ducha je pre voliča väčšia, ako pulzujúci život obce plnej aktivity. Oživenie spoločenského a kultúrneho života alebo rozvoj cestovného ruchu môže narušiť predstavu obyvateľov a voličov o pokojnom mieste vhodnom pre dlhodobý život.
Opačným, dlhodobým, prvkom v stratégii mesta by mala byť príprava na „horšie časy“. Mnohé mestá/obce závislé na jednom či dvoch zamestnávateľoch môžu byť zásadne ohrozené zmenami v stratégii materských firiem. Horšie časy pre Skalicu nastanú, keď prídu lepšie časy pre Slovensko. V súčasnosti iba málokde uvažujú nad tým, čo potom. Maximálne uvažujú nad tým, ako nájsť nového investora, ktorý by priniesol nové pracovné miesta. Uvažovanie, ako využiť potenciál desiatok rokov budovaných kompetencií firiem a jej zamestnancov, by sme hľadali v programoch asi márne.
Opraviť cestu, postaviť ihrisko, vybudovať byty. Je veľa vecí, ktoré je možné vložiť do programu. Autor sa cíti trochu ako mimozemšťan, pretože predtým než začne tvoriť, čo chce robiť, tak si potrebuje vyjasniť, prečo to vlastne chce dosiahnuť. Možno predchádzajúci trochu teoretický exkurz pomohol niekomu pochopiť, aký je jeho osobný typ a prečo mu niektoré veci môžu vadiť. Niekedy očakávame, že všetci musia mať podobný, rovnaký postoj, ale nechápeme, že ich hodnotové nastavenie je možno iné.
Naznačil som na akým hodnotách by mal byť budovaný program, ktorý nás (obec, mesto, región) posunie. Sú krajiny, s ktorými sa radi porovnávame pri mzdách, pracovných podmienkach a kvalite života. Podobáme sa im viac ako krajinám, ktoré dosiahli vysokú úroveň kvality života s inými východiskovými hodnotami (napr. vďaka nerastnému bohatstvu). Vyzerá to, že to, čo ich dostalo tam kde sú spoločenské hodnoty, ktoré zdieľali v spoločnosti. Aj preto by stálo za to meniť na miestnej úrovni kultúru mesta a jeho správy.
