Keď sa skúmajú hodnoty v rámci jednej kultúry tak sa sledujú pri tomto ukazovateli vzťah medzi individuálnymi záujmami a skupinovými záujmami, napríklad otázka či majú pri presadzovaní osobných cieľov jednotlivci zvažovať blaho skupiny, aký význam má lojalita voči skupine, ako silne by mala držať spolu skupina, ktorej je jednotlivec súčasťou.
Ak by sme to preniesli na úroveň komunálnej politiky, tak ide napríklad o presadzovanie individuálnych cieľov voči verejnému záujmu. Príkladom by mohla byť dilema medzi vybudovaním parku alebo vybudovaním parkoviska. Pri individuálnom záujme investora ide napríklad o jeho presadenie v súlade s právom alebo či sa bude snažiť získať aj súlad s postojmi obyvateľov. Do tejto hodnoty by sme mohli zaradiť aj podporu komunitných aktivít a občianskeho sektora. Kým organizovanie kultúry cez aktivity mesta, mestského úradu a mestských inštitúcií je skôr prejavom individualizmu, organizovanie cez grantovú podporu je skôr prejavom kolektivizmu. Treba však povedať, že napríklad v severských kultúrach je napríklad dobrovoľníctvo a ochota venovať sa „kolektívnym“ záujmom vnímaná ako súčasť individualizmu, pretože ide o osobné rozhodnutie.
Ak by sme mali posudzovať komunitu na národnej úrovni, tak táto dimenziu nevyžaduje zásadnú zmenu. Ale kroky programu, ktoré tejto hodnote zodpovedajú to robí o niečo zložitejšie. Jeden zo silných bodov v tejto dimenzii by malo byť smerovanie k využívaniu participatívneho rozpočtu. Jeho zmysel nie je len vo vytvorení silnejšie spojenia obyvateľov s mestom, ale aj v dosahovaní zlepšení, ktoré obyvatelia považujú za významné. Zároveň sa v rámci podpory budujú komunity na nižšej úrovni, ktoré potom môžu pozitívne rozvíjať mesto aj bez účasti verejných zdrojov.
Náročnejšie je vytvorenie spôsobu komunikácie medzi „mestom“ a občanmi, najmä o verejnom priestore a jeho využívaní. Aj keď tento priestor je vlastníctvom nejakého subjektu, jeho charakter je verejný a preto by verejnosť mala byť do rozhodovania o použití zapojená. Ide napríklad o udržateľné parkové úpravy, tvorbu pešej zóny v centre, parkoviská v centrálnej zóne. Práve v tejto časti by malo mesto hľadať súlad s kolektívnymi predstavami obyvateľov a to niekedy aj na úkor cieľov jednotlivcov.
Jedným z dôležitých bodov kolektivizmu je napríklad parkovacia politika. Nie je možné v tejto oblasti nadradiť individuálny záujem kolektívnemu. Žiaľ princíp obmedzenosti verejného statku neumožní každému parkovať pred vlastným vchodom. Vždy preto vznikne skupina, ktorej individuálne požiadavky nebudú naplnené. „Mesto“ musí mať ochotu problémy riešiť a v konečnom dôsledku odvahu uprednostniť verejný záujem pred záujmom jednotlivcov.
