Asi nikoho neprekvapí, ak Slovensko bolo v maskulinite ako spoločnosť medzi „svetovými lídrami“. Pripomeniem, že hodnoty sú posudzované na základe výberového hodnotenia v rámci výskumov vo vybraných krajinách v rôznom čase a nemusia plne rešpektovať realitu. Hodnote 100/100 nameranej na Slovensku sa blíži Japonsko s 95 bodmi, Maďarsko s 88 bodmi a Rakúsko so 79 bodmi. Na opačnom konci sú severské krajiny, kde úroveň maskulinity dosahuje menej ako 10 bodov a krajiny „užívajúce si život“ (Kostarika, Čile, Thajsko). V regióne je „najmenej maskulinnou“ krajinou ČR z 57 bodmi a Poľsko so 64.
Možno najlepšie vystihuje vzťah medzi maskulinitou a feminitou hodnota vzťahu k práci. Kým maskulinita sa riadi heslom „žijem, aby som pracoval“, feminita zdôrazňuje princíp „pracujem, aby som žil“.
Ako sa to však prejavuje v politike a komunálnej politike zvlášť? Medzi také typické príklady patrí „strihanie pásky“. „Maskulinny“ politik (bez ohľadu na pohlavie) bude preferovať a komunikovať také kroky a rozhodnutia, v ktorých očakáva dosiahnutie výkonu, cieľa, výsledku vo svojom volebnom mandáte. Položme si jednoduchú otázku: Čo má politik z toho, ak začne iniciovať kroky, aby v meste o 10-12 rokov bola krytá plaváreň? Rozvíjať cestovný ruch v maskulinnej spoločnosti je oveľa zložitejšie, ak nemáte „svetové pamiatky“, ktoré sa dajú prezentovať ako súčasť úspechu.
V maskulinnej spoločnosti dokonca aj rozkradnutie peňazí a osobné obohatenie môže byť vnímané ako pozitívna hodnota - prejav úspechu, výkonu a dravosti. Aj preto by súčasťou zmeny na každej úrovni malo byť posilnenie femininnych hodnôt spoločnosti. Čo to znamená v podmienkach komunálnej politiky?
Jedným z najjednoduchších krokov je vytvorenie väčšieho priestoru pre aktívne užívanie života. Mesto musí vytvoriť podmienky preto, aby obyvatelia už od detstva mali možnosť aktívneho využitia voľného času. Najjednoduchším spôsobom je vytvoriť model, aby športoviská mesta boli k dispozícii verejnosti v čo najväčšom možnom rozsahu. V oblasti infraštruktúry samozrejme netreba hľadať čarovný prútik, stačí sa vzdať maskulinity. Občan má právo mať dostupnú infraštruktúru (halu, plaváreň, zimný štadión, atletickú dráhu) v dostupovej vzdialenosti. Otázka preto nesmie znieť, či takú infraštruktúru mesto má mať, ale kedy? Čiže ide o stanovenie priorít pre realizáciu krokov dlhodobého rozvoja.
Súčasťou zmeny kultúrnych hodnôt by mala byť aj zmena pohľadu na verejný priestor. Verejný priestor patrí obyvateľom a je potrebné ho premeniť na priestor pre život občana. V tomto bode dopĺňa táto hodnota vyššie spomínané kolektívne záujmy.
