Demokracia na rozdiel od autoritárskeho režimu nám dala možnosť spolupodieľať sa na tom, kto a ako bude rozhodovať o našej spoločnosti. S tým, ako „ideológia strácala význam“ a rozdiely sa stierali, vznikla otázka, čo má byť kritériom pre rozhodovanie o výbere vhodných reprezentantov občanov.
Personifikácia politiky sa stala základom najmä na komunálnej úrovni. Ešte nedávno bola drvivá väčšina poslancov na miestnej úrovni nezávislých kandidátov. Kandidáti sa opierali o svoju známosť, predchádzajúce aktivity a na základe toho sa dožadovali podpory od občanov pre účasť na rozhodovaní.
Na jednej strane je takéto rozhodovanie na úrovni komunálnej politiky prirodzené. Na národnej úrovni je problém identifikovať skutočný obraz kandidáta a viac ako jeho osobu vidíme v politike jeho PR obraz.
Len nedávno sa odhalilo, že postava najbohatšieho muža planéty, Billa Gatesa, v roláku, neforemnom oblečení, tuctovými okuliarmi, bola starostlivo budovaným imidžom, ktorý mal vnímanie takmer monopolu Microsoftu v počítačovom svete urobiť ľudským a prístupným.
Malé obce a mestá takýto priestor nevytvárajú. Ľudia si navzájom poznajú históriu a tie „špinavé miesta v šatníku“ a cez voľby ich môžu ľahko spočítať. Našťastie, prieskumy nezachádzajú do takýchto malých prostredí, ale bolo by zaujímavé sledovať, prečo a ako pohoreli niektorí „silní“ kandidáti v rôznych voľbách.
Problém osobností je v tom, že ich zvolenie je výsledkom minulosti a nedáva žiadnu odpoveď na budúcnosť. Nech je osobnosť akokoľvek „atraktívna“ vďaka minulým aktivitám, nedokáže v prostredí komunálnej politiky nič zmeniť. V lepšom prípade (a bude to ešte spomenuté v iných blogoch) sa sústredí na svoje osobné aktivity a „mesto síce nikam neposunie“, ale minimálne udrží status quo. Aj keď sám ako osoba je aktívny a prináša miestu/mestu prínos, často nemá žiadnu predstavu o širšom rozmere rozvoja mesta a veľmi často nemá politickú silu na presadenie čokoľvek.
Nová generácia (Bročka, Valo, Džačovský .....) si to postupne začala uvedomovať a začala stavať skôr na programových kandidatúrach. Oslabili stranícke rozhodovania a zásahy vedení strán do programov a cieľov kandidatúry. Cez skupiny kandidátov vytvárajú pevné zoskupenia, ktoré pri pôsobení v zastupiteľstve presadzujú spoločne akceptovaný volebný program. Vďaka nízkej straníckej viazanosti a koncentrácii na miestne problémy, dokážu pomerne efektívne stiahnuť pod svoje krídla aj ľudí zo strán, ktoré nie sú zrovna reprezentantmi rozdielnych politických postojov.
Myšlienkou, ako sa prejavujú spoločenské hodnoty v komunálnej politike, sa zaoberám dlho, aj keď iba na laickej úrovni. V nasledujúcich blogoch sa budem snažiť nájsť nielen otázky, ale aj odpovede pre voličov, ktorí chcú aj po rokoch od svojho rozhodnutia pociťovať spokojnosť so svojou voľbou. Či už preto, že pochopia, že vlastne zvolení kandidáti robia presne to, čo od nich očakávali alebo to, čo od nich očakávajú. V oboch prípadoch spokojnosť môže vládnuť aj v prípade, ak s krokmi zvolených zástupcov nesúhlasia.
