Pre týchto ľudí mám plné pochopenie, pretože som v rovnakej situácii. Aj pre seba, aj pre nich som si dovolil sumarizovať základné príčiny, prečo NEKANDIDOVAŤ.
Nemalo by to však vyznieť ako odradzovanie, pretože ako zástanca demokracie a občianskych práv považujem účasť občanov na správe vecí verejných za rozhodujúcu časť budovania demokratickej spoločnosti. Aj preto zároveň ponúkam riešenia, ktorými sa uvedené nedostatky dajú odstrániť. A možno ako upozornenie pri kontakte s inými aktérmi komunálnej politiky by som rád upozornil aj na "tiežriešenia", riešenia pomerne časté, obľúbené a využívané. Pre mňa však v nich chýba nejakým spôsobom tá podstata účasti demokracie na správe verejného života.
1. Aj tak nič nezmením!
Prvá, základná a takmer „neprekonateľná“ výhrada, s ktorou sa nedá nič iné ako súhlasiť. Zastupiteľstvo má niekoľko členov a na presadenie akejkoľvek zmeny, čo i len kozmetickej, si vyžaduje získanie aspoň polovice poslaneckého zboru. Aj keď primátor, starosta, má vo svojom postavení trochu lepšiu pozíciu, bez podpory väčšiny poslancov je to neustále o konflikte, sporoch, hádkach, ústupkoch a politikárčení.
Riešenie: Riešenie je veľmi jednoduché. Ak chcete niečo presadiť, zmeniť, nemôžete fungovať ako jednotlivec, ale musíte sa stať súčasťou skupiny, ktorá sa demokraticky dohodne na nejakých pravidlách a následne bude podporovať spoločné závery. Pre zástancov matematiky, nemusíte získavať pre svoj postoj väčšinu, ale stačí získať väčšinu skupiny, ktorá má väčšinu (čiže ¼ poslancov a možno aj menej). Platí to aj naopak, ak chcete zabrániť niečomu, stačí vám presvedčiť oveľa menšiu skupinu ľudí.
2. Ako urobiť program, aby ma ľudia podporili?
Prvým predpokladom na to niečo zmeniť, je mať predstavu, chcieť niečo zmeniť, teda mať nejaký program. Aj keď komunálne prostredie je zúžené v porovnaní s kompetenciami štátu, je potrebné byť pripravený reagovať aj na otázky, ktoré môžu byť aktuálne pre voličov, ale nezodpovedajú kompetenciám voleného orgánu. („Čo urobíš pre zlepšenie zdravotníckych služieb?“). Ak chce byť kandidát pripravený na takéto otázky, tak vytvoriť „program“, v ktorom by na to reagoval, vyžaduje hodiny a mesiace práce.
Riešenie: Prácny spôsob spočíva v tom, pripraviť a prezentovať program. Úloha pre jedného ťažká až neriešiteľná, ale v skupine efektívna a účinná. Ak sa spojíte s inými ľuďmi podobného zmýšľania a predstáv, môžete vytvoriť komplexný program pre obec, mesto a dokonca do toho dostať aj tie kvantifikované ukazovatele cieľov, podľa ktorých môžu Vaši voliči hodnotiť Vašu prácu.
Tiež riešenie: To najčastejšie a najjednoduchšie riešenie spočíva v zdôraznení „osobnosti“. Stačí zdôrazniť „za mňa hovoria výsledky“ a ťarcha vedieť, čo chcete robiť, je razom preč. Navyše je to výborná poistka, pretože v ďalších voľbách nemusíte „skladať účty“, veď tam nemôže nič zmeniť. Samozrejme, politika nie je grant, kde sa musíte trápiť s kvantifikovanými ukazovateľmi (tzv. KPI). Takže všeobecné formulácie typu efektívne vynakladanie prostriedkov, otvorená komunikácia, podpora rozvoja sú v takomto prípade dostačujúce.
Iné tiež riešenie: Druhým riešením je sústredenie sa na cieľový segment voličov. Spočítajte si, koľko potrebujete hlasov, a oslovte cieľovú skupinu voličov, ktorí vám zabezpečia zvolenie. Ak to máte spojené s bodom 5 vzniká úspešná symbióza úspešného komunálneho politika.
3. Nechcem sa stať obeťou hejtu!
Žiaľ, skutočne žijeme v dobe, keď sa takýto spôsob politiky stáva normou. Treba pritom rozlišovať hejt od kritiky. Pred vstupom do politiky je potrebné prezrieť všetky skrine a pozrieť „aké mŕtvoly tam skrývam“, najmä ak sa týkajú vzťahov ku komunálnej politike. Taktiež treba byť pripravený na nesúhlasné stanoviská, ktoré budú komunikované pomerne nekultúrnym spôsobom.
Riešenie: Jeden zo základných princípov fyziky je zákon akcie a reakcie. V spoločenskom poňatí to znamená, že ak jadrom vašej kampane je vaša osoba, tak jadrom reakcie bude tiež vaša osoba. Naopak, ak začnete komunikovať program, ktorý chcete presadiť, tak kritika osoby stráca zmysel. Ak však obsah programu je v rozpore s osobou, ktorá ho presadzuje, nastáva problém dôvery a kritika sa prenáša na hodnovernosť osoby.
Tiež riešenie: Obmedzenie hejtu je možné aj obmedzením diskusie a možnosti reagovať na vaše komunikačné kroky. Aj keď sociálne siete skutočne nie sú hodnoverným ukazovateľom postoja verejnej mienky, tak izolovanie od negatívnych reakcií posilňuje „bublinové riadenie“.
4. Viete, koľko času a práce to bude stáť?
Táto výhrada je veľmi aktuálna v prípade, ak je kandidatúra naozaj úspešná. Ak sa chce k svojmu mandátu postaviť čelom, musí počítať s viacerými dlhými dňami a večerami. Nie je to iba o zasadnutiach zastupiteľstva, prípadne rokovaniach v komisiách, ale aj a hlavne o štúdiu podkladov pre rozhodovanie. Hovoríme o desiatkach strán náročných textov, ktorých pochopenie a schopnosť odborného posúdenia vyžaduje vedomosti z práva, ekonómie, verejnej správy, manažmentu a kadečoho iného.
Riešenie: Poznanie všetkých záležitostí ohľadom verejnej správy je naozaj zložitá záležitosť. Poslanec „stojí“ proti desiatkam zamestnancov úradu, pracovníkom, ktorí sa problematike venujú profesionálne roky. Existencia skupiny poslancov, ľudí s podobnými hodnotami a cieľmi umožňuje, aby si jednotliví členovia tímu špecializovali a skúmali iba časť predložených materiálov, ktoré sú predmetom rozhodovania. Na základe diskusie potom vznikne názor, ktorý môže jednotlivec akceptovať aj bez dôkladného skúmania obsahu
Tiež riešenie: Existujú dve možnosti, ako obísť náročné štúdium podkladov. Prvým je dať na svoj inštinkt, druhým je dať na postoje väčšiny. V prípade inštinktu sa môže poslanec oprieť o „zdravý sedliacky rozum“ a rozhoduje sa podľa momentálneho postoja, aj keď v minulosti sa rozhodoval opačne. Druhá možnosť je sledovať postoje iných poslancov a akceptovať to, čo väčšina považuje za správne.
5. Vôbec sa to neoplatí!
Opäť je to výhrada, ktorá platí v prípade úspechu kandidatúry. Príspevok má relatívne nízku hranicu a pohybuje sa rádovo v nižších stovkách eur. Ak tomu porovnáme s časovou a odbornou náročnosť výkonu práce tejto práce je naozaj hodnota, ktorú získa poslanec minimálna.
Riešenie: Budem úprimný, táto výhrada nemá riešenia, iba tiež riešenia. Napokon, zmyslom účasti na komunálnom živote je podieľať sa na správe vecí verejných a to samo osebe by mala byť dostatočná kompenzácia vynaloženého času. Argumentovať podielom na rozvoji obce je tiež skôr spôsob ilúzie ako praktickým pohľadom na rozhodovanie uchádzačov.
Tiež riešenie: Výhradu je možné odstrániť v prípade, ak vám je už pri vstupe jasný spôsob, ako sa vám účasť v komunálnej politike oplatí. Nemusí ísť o čisto osobné záujmy jednotlivca, snahu nájsť finančné krytie, podporu pre svoje aktivity. Môže ísť aj o legitímny cieľ získať lepšie podmienky pre svoju „bublinu“, pre skupinu svojich voličov a podporovateľov. To sa potom prejaví nie v priamom ekonomickom prínose činnosti v komunálnej politike. Ale v rámci zastupovanej skupiny.
(Ak sa niekto dostane do zastupiteľstva vďaka podporovateľom skokov na lyžiach, jeho schopnosť presadiť na Kolibe výstavbu mamutieho skokanského mostíka sa zvýši a tým aj „vďačnosť skupiny“- schválne som zvolil príklad, ktorý sa snáď nikoho nedotkne ;o)
Blahoželám všetkým, ktorí sa napriek týmto výhradám rozhodli ísť do politického boja a našli svoje "riešenia" alebo si vystačili s "tiežriešeniami".
Ja som riešenie nenašiel, ale potreboval som si ho zodpovedať, a tak som napísal niekoľko ďalších blogov, v ktorých sa budem venovať obsahu kampane v komunálnej politike aj tomu, čo pre mňa znamená ideologický základ pre komunálnu politiku. Ak začnete odoberať moje príspevky, Vaša šanca dostať sa k týmto úvaham sa zvýši ;o)))
