Veda vo svetle pavedy

Písmo: A- | A+

Môžeme VERIŤ vede a vedeckým poznatkom? Bolo by to krásne ale asi to nepôjde! O tom, prečo nie sme schopný poznať vedecké poznatky a o tom, ako je odvolávanie sa na vedecké poznatky iba marketing.

Pred týždňom sa zbehli tri rôzne udalosti, ktoré sa mi spojili do jedného postoja. 

Prvou udalosťou bolo, že so dokončil väčšiu časť vedeckého článku, v ktorom sa venujem niečomu čo sa označuje ako informačná asymetria. Kým doteraz sa tejto problematike venovala pozornosť iba pri "kúpe auta" (Akerlof), hľadaní práce (Spence) alebo niektorých manažérskych činnostiach, ja som sa zameral na spoločnosť. Infrmačná spoločnosť totoiž podľa môjho názoru viedla k takej explózii poznatkov a vedomostí, že bežný človek nie je schopný ani v najmenšej miere rozhodovať racionálne a podľa argumentov. Snažil som sa vytvoriť model, ktorý by ukázal, že v takejto situácii sa obzvlášť darí dezinformáciám a hoaxom až do tej miery, že môžu prekročiť hranicu dokonca schopnosti človeka takúto dezinformáciu identifikovať. V hlave je aj článok o tom ako šírenie informácií a s tým spojená asymetria v konečnom dôsledku viedla k tragickým dôsledkom, či už to boli vojny alebo zmeny systému, ktoré ako prvé často urobili to, že prístup k informáciám obmedzili. 

Druhou udalosťou bolo, že som sa prihlásil na nejaký bezplatný webinár o osobnom rozvoji. Samozrejme, že na konci som sa dozvedel koľko ďalších kurzov môžem absolvovať a ako stačí zaplatiť pár sto euro, aby som dostal kurzy v hodnotene niekoľko tisíc euro. Prezentáciu produktu sa venujem vo výučbe a tak viem posúdiť manipulatívne praktiky. Aj keď som vedel, že certifikované kurzy neurolingistického programovania sú asi rovnako hodnoverné ako vedecké dôkazy o účinkoch homeopatik dostal som sa k príspevkom skeptikov a kritických posudzovateľov Bol som prekvapený ich výhradami voči niektorým publikáciám, ktoré sú knižnými bestselermi a ktoré sa označujú ako populárno-vedecké publikácie. 

Treťou udalosťou bolo spustenie covid automatu, ktoré pripravili odborníci a s ktorým nemal Matovič vôbec nič do činenia. V priebehu mesiacov sa v médiach objavilo už desiatky najväčších odborníkov na riešenie pandémie Covdiu na svete s desiatkami zaručených návodov na postup riešenia covidu. Jednu dobu som bol až alergický na všetkých vedcov, ktorí v rozhovoroch uvádzali vyjadrenia typu, ... keď sa pozriete čo hovorí ....XY... a to je jeden z navjäčších odborníkov, tak zistíte, že sa musí robiť AB... bol som si takmer istý, že o týždeň sa objaví iné svetovo uznávaný vedec, ktorý s odvolaním na YZ povie, že AB je úplne neúčinné zato CD nám pomôže. 

Tieto udalosti sa spojili s hľadaním miesta pre publikovanie článku spomenutého vyššie. Opomeniem fakt, že väčšina časopisov, ktoré by som mohol osloviť na vydanie vyžadujú za publikovanie viac ako je môj dvojmesačný čistý plat, pretože to bude predmet nasledujúceho blogu o karuselových obchodoch v vo vede. Je fakt, že napriek tomu aj v tej najvyššej úrovni mám k dispozícii desiatky titulov, ktoré publikujú ročne desiatky štúdiu, teórií, poznatkov, modelov, ktoré majú väčšiu alebo menšiu vedeckú hodnotu. 

Tým sa dostávame k modifikácii otázky z prvej vety. Môžeme veriť vede, ak nevieme identifikovať čo je veda? Môžeme robiť opatrenia na základe odporúčania vedy, ak nevieme adaptovať podmienky vedeckého poznatku v praktickom živote? 

Nepovažujem sa za vedca a preto predpokladám, že väčšina vedcov bude dotknutá mojimi vyjadreniami. "Každý predsa dokáže identifikovať vedecký poznatok!" Možno zopár z nich by priadlo aj zopár invektív na moju inteligenciu. 

Ale ... 

Ak by som medikom preložil vedeckú štúdiu o transendentnej premene olova na zlato alebo o využité neurollingvistického programovania v osobnom rozvoji alebo o praslovenskej civilizácie z štvrtého tisícročia pred Kristom, naozaj by vedeli identifikovať, v čom je paveda a v čom je aktuálny vedecký poznatok? Naozaj nepoznajú vo svojom okolí žiadnych vedcov, špičkových odborníkov, ktorí v pohode uznávajú pavedecké poznatky, šíria hoaxy, ktoré nepochádzajú z ich vedného odboru? Niekoľkokrát som bol šokovaný vyjadreniami ľudí, ktorých som rešpektoval a vážil si ich prácu. Akonáhle opustili svoju odbornú kompetenciu stávali sa obyčajnými ľuďmi, ktorí sa nechali oklamať akýmkoľvek manipulatívnym postupom a to často aj podporeným vedeckými poznatkami. 

A v tomto prípade stále hovoríme o 1-3% populácie, ktoré sa vedeckým poznaním zaoberá profesionálne a pravdepodobne má nadpriemernú inteligenciu. A čo tých zvyšných 97%. Nech mi odborníci a vedci prepáčia, ale tvrdenia o tom, že treba počúvať vedcov a konať podľa vedcov považujem za "nevedecké" a za marketingovú manipuláciu spoločnosti s cieľom zvýšiť vlastnú prestíž. 

Dokonca naopak rozvoj vedy a vedecké poznania pôsobí z pohľadu toho čo spomínam kontraproduktívne. Uvoľnené sily vedeckého poznania vyvolávajú rast ponuky informácií, ktoré človek a ľudstvo nie je schopné zvládnuť. Teória informačnej asymetrie hovorí, že v prípade tejto asymetria v komerčnom vzťahu prichádza k adverse selection- nevýhodnej voľbe. Kupujúci, v našom prípade človek, v záľahe "vedeckých poznatkov" ktorým je vystavený volí výber na tej najnižšej úrovni. V spoločenskej úrovni to môže byť náboženský fundamentalizmus, tradicionalizmus alebo podpora pavedy, ktorá je prístupnejšia a ponúka jednoduché odpovede aj na zložité otázky. 

Možno som vykreslil trošku smutný príbeh vedy a jej úlohy v modernom svete. Zdalo by sa, že korona vírus a vedecké vzopätie, ktoré priniesol posilní akceptáciu vedy ako faktora spoločenského rozvoja. Remdesivir, AstraZeneca sú len da príklady kedy vedecké poznanie zlyhalo. Falošných, čiastkových, nepravdivých vedeckých poznatkov sa v priebehu covidu objavilo desiatky a ich dlhodobým dôsledkom môže byť presný opak, rast nedôvery k vedeckému poznania a prehĺbenie nevýhodných volieb pri naplnení budúceho vývoja. 

Ale optimisticky na záver dodám, že možno ide iba o moje prázdne úvahy a že na mňa doľahla tiaha uzavretej bubliny v ktorej trávim už deviaty mesiac počas posledného roka.

Skryť Zatvoriť reklamu