Existuje vlastne súvis medzi štátnymi záverečnými skúškami a kvalitou vysokých škôl? Existuje a výrazný. Existencia štátnic je totiž priamym dôsledkom nízkej vnímanej kvality vzdelávacieho procesu na vysokých školách. Aj keď nemám dokonalý prehľad, zatiaľ som sa nestretol s podobnou formou záverečného overovania získaných poznatkov v krajine na západ od nás. Podotknem, že vo väčšine prípadov ide o krajiny, ktorých univerzity sú v rebríčkoch oveľa vyššie ako naše vysoké školy. Takže prečo vlastne máme štátne záverečné skúšky?
Nepoznám históriu vysokoškolských systémov v našom regióne, takže neviem posúdiť, či je táto forma overenia vedomostí výsledkom c. a k. lásky k byrokracii a dôslednosti z čias Rakúsko-Uhorska alebo ide o výsledok snahy komunistickej moci overiť „spôsobilosť" študentov pre budovanie socializmu. Rád sa nechám poučiť niekým, kto má väčšie vedomosti a znalosti o tom, kedy a prečo vznikli štátne záverečné skúšky v súčasnej podobe.
Pre neznalosť môžem použiť iba logiku a tá je jasná. Vysokoškolský titul dostáva jednotlivec na základe zákona, teda ide v podstate o štátny výkon. Preto si štát vyhradzuje právo overiť, či daná osoba - študent má zodpovedajúce znalosti a vedomosti, ktoré ho oprávňujú používať štátny titul. Pretože však štát a jeho aparát by takúto kontrolu nikdy nezvládli delegovali túto právomoc na vysoké školy.
Potiaľto je logika veľmi jasná. Problém vzniká práve v momente delegovania právomoci na vysoké školy. Verím, že v minulom režime malo podobné overovanie svoj význam. Napriek rôznym tlakom a snahám sa aj na mnohých vysokých školách objavoval zdravý rozum, odbornosť a iné úpadkové procesy. Komunistický funkcionári mohli mať obmedzenú možnosť overiť, či sa vo „výchovných" predmetoch niekto iba nepretvaroval a či skutočne je hodný socialistického titulu. Doteraz si pamätám ako mi učiteľ MAFIE (pre neskôr narodených to nie je predmet policajnej školy, ale kedysi „obľúbený" predmet Marxisticko-leninská filozofia) na priamu otázku ako nás chce na skúške hodnotiť z filozofie odpovedal, že nás bude hodnotiť podľa toho ako si osvojíme marxisticko-leninskú filozofiu. Bolo to 15.11.1989 a bol to, vďaka Bohu, posledný seminár z tohto predmetu.
Prečo vysoké školy nevítajú myšlienku zrušenia štátnic s nadšením? Pretože nedôvera sa presunula z politickej neistoty do neistoty odbornej. Vyučujúci vychádzajú z predpokladu, že kvalita vzdelávania je nízka a nároky ostatných vyučujúcich sú nízke a preto je nevyhnutné overiť vedomosti študentov ešte raz pred udelením titulu. V niektorých prípadoch to asi aj platí. Ak sa o niektorých právnických školách hovorí, že na prvý termín 30-40% neurobí štátnice môže to byť preto, že obsah štátnic nezodpovedá obsahu štúdia alebo preto, že vedomosti získané študentmi v priebehu štúdia sú veľmi nízke. V oboch prípadoch je to skôr chyba vzdelávacej inštitúcie ako chyba študentov.
Je pravda, že zrušenie odborných štátnic (teda ponechanie iba obhajoby záverečnej práce) by mohlo viesť k zníženiu kvality pedagogického procesu. Toto riziko sa však dá jednoducho znížiť, tým, že sa vytvoria nové kritéria pre skúšanie. Existuje viacero možností ako stavať kritériá, stačí pozrieť do Nemecka, kde existujú veľmi rôznorodé formy hodnotenia v rôznych spolkových krajinách. Mohlo by ísť o vytvorenie jednotných kritérií pre skúšanie alebo vytvorenie špecifických kritérií pre skúšanie vybraných tzv. štátnicových predmetov.
Skúška takéhoto predmetu by napríklad nemohla byť formou ústnej skúšky ani formou testu, ale muselo by ísť o kombináciu otvorených a uzavretých otázok v rozsahu dĺžky skúšky minimálne 45-90 minút. Okrem hodnotiteľa by existoval overovateľ a výsledky by neuchovával vyučujúci (ktorí ich často hneď vyhodí), ale vysoká škola.
Výsledkom by bolo, že príprava študentov na čiastkové skúšky by sa zvýšila a naopak ich práca na záverečných prácach by sa zintenzívnila, množstvo práce pre učiteľov by sa rozdelilo rovnomernejšie do celého roku (viacej práce pri opracovaní, menej nárazovej práce na záver) a množstvo administratívy by sa znížilo. A ďalším pozitívnym efektom by bolo posilnenie úlohy záverečnej práce, ktorá je v súčasnosti často iba nechceným príveskom skúšania. Študent, ktorý na záverečnej práci skutočne intenzívne pracuje a venuje svoje úsilie môže mať veľmi zlý pocit ako je jeho úsilie dehonestované reakciou akademickej obce.
Podcenenie záverečných prác môže mať pre vysoké školy veľmi negatívny vplyv. Konečný dojem študenta je, že jeho prácu škola podceňuje a keď bude v pozícii, kedy by sám mohol zadávať záverečné práce, resp. výskumné úlohy pre vysoké školy, môže cítiť nedôveru k schopnosti školy a jej zamestnancov primerane sa venovať riešeniu jeho zadania. Možno by stálo za námahu pozrieť sa aký absolventi sa obracajú na svoje alma mater z ponukami spolupráce s praxou a ako pristupovali učitelia k ich prácam.
Takže ak by som mohol hlasovať za zrušenie štátnych záverečných skúšok určite by som tak urobil.... ale, nebolo by to bez náhrady! Ak má zrušenie štátnic viesť k zvýšeniu kvality škôl musí byť kompenzované vytvorením pravidiel pre posudzovanie poznatkov a vedomostí získaných študentmi v priebehu štúdia. Tak uvidím, či budúci týždeň bude môj posledný neproduktívne strávený čas na štátniciach?
