Každý z nás sa nejako živí a okrem toho robí aj kadečo pomimo. Jeden pomáha nešťastníkom na ulici, aby mali aspoň čisté striekačky, keď už im nič iné neostáva. Ďalšia priateľka pracuje s mentálne postihnutými deťmi. Viacerí z nás desať rokov po sebe pripravoval bezplatne, zato s mohutným prispením z vlastných peňazí, programy pre deti z detských domovov. Je medzi nami mladík, ktorý sa staral o utečencov. Dievčina, ktorá sa venuje autistickému chlapcovi. Jeden z najmladších strávil rok svojho života sprevádzaním študentky na vozíčku, aby mohla dochádzať na vysokú. Kamaráti dobrovoľnícky pomáhajú sociálne odkázaným deťom, problémovej mládeži aj rozvíjať malé rómske talenty. Polovica ľudí, ktorých si vybavujem, robí niečo pre iných. Väčšinou vo svojom voľnom čase. Bez toho, že by za to niečo žiadali. Prečo? Nepýtam som sa. Nemusím. Odpoveď tuším - myslia si, že je to tak dobré.
Možno je to náhoda. Určite aj v iných organizáciách pracujú ľudia, ktorí aj pomimo toho robia veľa, dobrého a pre iných. A ja som šťastná, že tá naša ochotných a láskavých akoby priťahovala. Priatelia s veľkým srdcom. Všetkých si vážim.
Mary Stracenská
