Tá je úžasná, tá je strašná, rada by som ju spoznala, musí byť namyslená, ktovie ako vyzerá nenamaľovaná, ktovie, čo má naozaj rada a čo sa len tvári... Už sa vám stalo, že sa o niekom takto rozprávalo, a vy ste sa len usmievali - chceli by ste vedieť, ja viem. Známy človek, ktorý nebol taký známy vždy. Spoznali ste ho veľmi dávno, keď bol ešte len jedným z veľkej skupiny. Šťúplym dievčaťom, s výrazným vystupovaním a nepriestrelnou úprimnosťou, ale aj so slabými chvíľkami. Takto som pred dlhým časom spoznala Adelu Banášovú. Ako začínajúcu moderátorku v ešte nie primetimovej časti vysielania, zbierajúcu skúsenosti, rozhliadajúcu sa po svete. Stretli sme sa na jednej z akcií, ktoré Štúdio zážitku robí pre mladých. Na pobyte, ktorý by sa dal pripodobniť táboru pre dospelých. Na dovolenke plnej hier, pohybu, rozprávania. Odvtedy väčšinou z diaľky sledujem, ako sa má a čo sa okolo nej deje. Vždy, keď sa stretneme potvrdím si - nezmenila sa. Je rovnako úprimná, krehká, silná, dôvtipná, veľkorysá, odhodlaná, veselá... ako vtedy. A teraz, po tých rokoch, som sa po prvý raz rozhodla zistiť, ako na to leto spomína.
