Celý príbeh začína ešte koncom 19. storočia. Doba hnusného a temného Londýna, keď mesto páchlo krvou. Zlodeji, vrahovia, prostitútky, Jack Rozparovač a tvrdé praktiky Scotland Yardu. V tejto dobe, v časoch krutých zločincov a špinavej práce, sa začína písať príbeh londýnskeho klubu.
Britské kluby vznikajú v prístavoch, na železniciach či vo fabrikách. V Londýne boli železiarne s názvom Temžské železiarne. (Thames Ironworks) Zopár chlapcov malo chuť si ísť občas zakopať do lopty. V tom čase sa klub volal Thames Ironworks F.C a znak s kladivami majú doteraz. Od roku 1900 sa klub volá West Ham United.
West Ham sa rozvíjal a v roku 1940 vyhral Football League War Cup. Potom prišiel 12. apríl 1941 a v Londýne sa ozýval plač novorodenca. Všetci kronikári a najmä fanúšici West Hamu si tento dátum pamätajú do smrti. A nielen West Hamu.
Mladý Bobby miloval futbal, ale nemal tú správnu futbalovú postavu. Nevedel kopať do lopty druhou (ľavou) nohou, takisto práca s hlavou mu nešla. Čo však bolo najdôležitejšie? Nebol úplne najrýchlejší, a preto sa mu smiali, že je tučný.
Prirodzene, že ho to frustrovalo a hnevalo. Začal na sebe pracovať, trénoval šprinty, cvičil si ľavačku a chodieval na všelijaké školské turnaje. Ako sedemnásťročného si ho všimol hľadač talentov West Hamu. Od tej doby žil Bobby Moore len pre jediný klub, pre londýnsky West Ham.
Chlapec, ktorému sa kedysi smiali, sa stal veľmi dôležitým článkom v obrane. Mal akúsi vnútornú silu, ktorá sa prejavila, keď to málokto čakal. V roku 1961 vsadil na neho nový tréner Ron Greenwood. Netrvalo dlho a ukázalo sa, aký vynikajúci ťah to bol.
Bobby Moore sa stal základným stavebným pilierom West Hamu. V roku 1964 West Ham vyhral FA Cup, čo je snom každého Angličana. Veď je to najstaršia súťaž na svete.
Ron Greenwood nebol jediným trénerom, ktorého zaujal. Netrvalo dlho a prišla mu pozvánka do reprezentácie. Nebola to však doba, keď si fanúšici užívali svoj futbal. Prišli majstrovstvá sveta v roku 1966 a diváci boli dosť skeptickí. „Nechápem, ako niekto môže sledovať ten futbal. Veď je tam len Charlton, Martin Peters, nejaký Banks a kto už je len zvedavý na nejakého Hursta, či Moora?“
Tak, ako dobré víno zreje, tak zrel aj anglický futbal. Busbyho deti vyrástli, a to najväčšie z nich na tých majstrovstvách sveta bolo. Booby Moore, Martin Peters a Geoff Hurst sa zapísali do dejín ako traja najväčší kladivári na majstrovstvách sveta a Roger Hunt takisto dobre reprezentoval červených za riekou Mersey.
Angličania vyhrali vďaka povzbudeniu Alfa Ramseyho. On im povedal. „Poďme im ukázať, kto ten futbal vymyslel!“ Takisto im povedal vo finále, keď prišlo predĺženie. „Dnes ste už nad nimi vyhrávali.“
Na trávniku mali veľkého kapitána. Podľa môjho skromného názoru mal Bobby Moore obrovský podiel na víťazstve. Bol to neuveriteľný líder a jeden z najlepších obrancov na svete vo svojej dobe. Dovolím si povedať, že Angličania nemali lepšieho stopéra.
V roku 1970 prišli Angličania do Mexika. Prišiel zápas Brazílie proti Anglicku. Kanárici vyhrali, ale Pelé vzdal poctu Bobbymu Moorovi. „Bol to najlepší a najkorektnejší obranca, proti ktorému som hral.“
Získal snáď najkrajšie ocenenie, ktoré dostal. A právom. Dodnes je považovaný za najväčšiu klubovú legendu West Hamu a každý Hammer si na neho spomenie a má k nemu neobyčajnú úctu.
Keď sa zamyslím nad svojou láskou k anglickému futbalu, patrí medzi tých najlepších kapitánov anglickej reprezentácie. (A jeden z najobľúbenejších anglických reprezentantov.)
PS: pekný článok: https://www.eurofotbal.cz/clanky/bobby-moore-ten-nejvetsi-81249/
