Veľa otázok, ale odpovedí len málo ( zatiaľ ?) Poďme sa na to pozrieť bližšie. Upútal ma článok kolegu blogera Marcela Rebra, ktorého si veľmi vážim. Sranda ako trestný čin.https://blog.sme.sk/rebro/spolocnost/sranda-ako-trestny-cin
Fico a jeho banda nám počas Ficovlád veľa dobrého nedal, ale veľa zobral. Na to dobré si akosi neviem spomenúť, ale z toho čo nám zobral len pár príkladov. Zotročil verejnoprávnu televíziu a pochoval kultúru. Smutné, ale Robert Fico nám zobral oveľa viac. Zobral nám vieru v políciu, súdy, aj právo ako také. Zobral nám tak aj vieru v spravodlivosť. Zobral nám aj vieru v politiku a štát, ktoré zotročil a predal svojím mecenášom. Zotročil aj nás, občanov, a obetoval nás svojím kumpánom a sponzorom. Oprášil staré, dobré predrevolučné prvomájové heslo :
Ako budete pracovať, tak sa budeme mať.
Vy, občania, pracujte, my rozhodujeme a keď treba, tak konsolidujeme, aby sme mali čo rozdávať. Nie vám, občanom, ale nám politikom a naším sponzorom. Taká je naša Vízia Slovenska 2040. Nepáči sa vám to ? Nevadí, vyhrali sme voľby a môžeme robiť to, čo uznáme za vhodné. Vhodné pre nás a NAŠICH ľudí.
Zobrali ste nám štát, našu krajinu, z ktorej ste si urobili váš Klondike. Zobrali ste mnohým z nás aj vieru, že môže byť lepšie. Že nám môže byť lepšie. O tom, že vám je dobre a môže byť ešte lepšie, už mnohí nepochybujeme. Nepáči sa nám to a svoju nevôľu dávame najavo. Napríklad tým, že píšeme o tom, čo sa nám nepáči. To sa zase nepáči vám a radi by ste nám zavreli ústa a zobrali perá. Naše ústa a perá sú teraz jediné nástroje, ktoré máme na vyjadrenie našej nespokojnosti. Nespokojnosti občanov s tým ako vládnete. Nie ako spravujete túto krajinu, pretože to už dávno nerobíte, ale ako krajinu a nás, občanov, ovládate. Don Roberto ale má plán a má na to aj ľudí, pretože on musí byť za pekného. Teraz sa Don Roberto rozhodol vypustiť svojho neohrozeného psa Kapitána Semaforoviča. Úloha je jasná, zavrieť huby neprajníkom, ktorí nedoprajú NAŠIM ľuďom. Kapitán si na to našiel ochotných poskokov, ktorí nelenili a prišli s geniálnym nápadom.
Poslanci Národnej rady SR, Karol Farkašovský, Dagmar Kramplová, Andrej Danko a Adam Lučanský navrhli vydanie zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ochranou pred neoprávneným vyhotovením a sprístupnením klamlivých záznamov vytvorených alebo podstatne pozmenených technickým postupom. Takže už poznáme prvú časť našej tajničky, KTO. Druhá časť tajničky, Čo, je už lepšie skrytá. Poslanci navrhujú doplniť do zákona nový odsek, ktorý znie:
„(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane aj na obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy vytvorené alebo podstatne pozmenené technickým postupom tak, že zachytávajú podobizeň, hlas alebo iný prejav osobnej povahy fyzickej osoby spôsobom spôsobilým vzbudiť dojem pravosti alebo spôsobom spôsobilým v značnej miere znížiť dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti.“
Kto posúdi, čo je, alebo nie je, primerané ? Sudca ? Ktorý ? Jeden z tých, ktorým nedôveruje 61 % občanov Slovenska ? Jeden z tých, ktorí chránia, alebo patria medzi NAŠICH ľudí ? Naozaj takýto sudca môže posúdiť, čo je primerané, alebo či je "spôsob spôsobilý " :-)) znížiť dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti ? Dá sa ešte znížiť dôstojnosť najdôveryhodnejšej osoby našej spoločnosti, ktorej dôveruje 40% občanov ? Alebo znížiť dôstojnosť a vážnosť spomenutému kapitánovi Semaforovičovi, ktorému dôveruje 21 % občanov ? Akú majú vážnosť takéto osoby a prečo majú takú vážnosť ? Ale vieme ako to chodí na Slovensku. Zákon je zákon a treba ho dodržiavať. Predovšetkým ho musia dodržiavať tí, ktorí nepatria medzi NAŠICH ľudí, alebo nemajú dosť peňazí, aby si spravodlivosť kúpili. Naši zákonodárci to následne aj upresňujú a vkladajú nové písmeno h), ktoré znie:
„h) úmyselne naruší občianske spolunažívanie tým, že bez súhlasu iného vyhotoví obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam vytvorený alebo podstatne pozmenený technickým postupom tak, že zachytáva podobu, hlas alebo iný prejav osobnej povahy iného spôsobom spôsobilým vzbudiť dojem pravosti, a taký záznam sprístupní tretej osobe alebo verejnosti, alebo taký záznam bez súhlasu iného tretej osobe alebo verejnosti sprístupní, ak je také konanie spôsobilé poškodiť iného na cti, ľudskej dôstojnosti alebo narušiť jeho súkromie.“
Kto posúdi, či je takéto konanie spôsobilé poškodiť niekoho na cti a ľudskej dôstojnosti, ktorú mimochodom mnohí už dávno nemajú ? Zase jeden z tých sudcov, ktorým nedôveruje 61% občanov ? Naši zákonodárci, strážcovia spravodlivosti, cti, ľudskej dôstojnosti, dôstojnosti a vážnosti to do tretice zaklincovali a navrhujú doplniť ďalšie písmeno, ktoré znie:
„c) bez súhlasu iného vytvorí alebo podstatne pozmení technickým postupom obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam tak, že zachytáva podobu, hlas alebo iný prejav osobnej povahy iného spôsobom spôsobilým vzbudiť dojem pravdivosti, spôsobilý vzbudiť dojem pravdivosti a značnou mierou ohroziť jeho vážnosť alebo privodiť mu inú vážnu ujmu na právach, a taký záznam bez súhlasu iného sprístupní tretej osobe alebo verejnosti,“
Dostali sme sa k druhej čast tajničky, ČO. Dostali sme sa tak k jadru návrhu zákona : " .... spôsobilý vzbudiť dojem pravdiosti ... " Kto posúdi, či je niečo spôsobilé vzbudiť dojem pravdivosti ? Je to návrh zákona a zákony uplatňujú súdy. Súdy, ktorým nedôveruje 61% občanov. Súdy, sudcovia, ktorých rozhodnutia dokážu často nielen prekvapiť, ale najmä pochopiť nestranní ľudia. V krajine, kde môže sudca rozhodnúť, že Zem je placatá alebo kocka je guľatá. Prečo ? Pretože existuje slobodné hodnotenie: Dôkazy posudzuje podľa svojho vnútorného presvedčenia. Sudca za svoje rozhodnutia nezodpovedá nikomu, len svojmu svedomiu: Zodpovedá sa morálne za spravodlivý výkon svojej funkcie. Svedomie a presvedčenie sudcu ale neovplyvňujú len zákony a dôkazy, ale aj peniaze. Často veľké peniaze a tie veľké peniaze majú väčšinou ľudia, ktorým verejnosť venuje viac pozornosti. Neznámemu Tajtrlíkovi sa asi nikdo nebude venovať, nikto o ňom nebude písať a nikto nebude zverejňovať karikatúru toho Tajtrlíka. Nemá na to najmenší dôvod. Tak sme sa dostali k ďalšej časti tajničky, Koho. Návrh zákona sa tvári, že chce chrániť všetkých, ale myslíte, že na ochranu Tajtrlíkov (obyčajných občanov) treba zákon ? Aj tento zákon vzniká na objednávku NAŠICH ľudí. Tak ako vznikla aj novela Trestného zákona a iné zákony na ochranu tajtrlíkov a všelijakých gašparov. Ďalšia časť tajničky je PREČO ? Je potrebný zákon na ochranu ľudí pred klamstvami a výmyslami ? Určite áno. Určite je potrebné chrániť ľudí pred nepravdivými a vymyslenými obrazovými, textovými a zvukovými záznamami, ktoré sa tvária ako skutočnosť. Ale je potrebný zákon, ktorý by mal chrániť ľudí, najmä verejných činiteľov pred satyrou, paródiou, karikatúrou, iróniou, sarkazmom alebo absurditou ? Asi sa zhodneme, že nie. Pretože satyra, paródia, karikatúra ani ostatné spomenuté žánre sa netvária, že sú skutočné. Ale viete ako to na Slovensku chodí. Nezávisle závislý sudca na základe svojho svedomia, slobodného rozhodovania a peňažného obeživa v danom prípade, sa môže rozhodnúť, že karikatúra, či článok alebo scénka mohli vyvolať dojem pravdivosti a poškodili dôstojnosť, vážnosť, česť alebo súkromie niekoho z NAŠICH ( vašich, ich) ľudí. A bude po srande. Srandista potom zistí, že paragrafy sú kľukaté a sudcovia rôzni. Mnohi sú ale kľukatejší ako tie paragrafy. Preto by zákon, ktorí navrhujú hore uvedení zákonodárci, nepochybne s dobrým úmyslom, mali v návrhu zákona myslieť aj na srandistov, umelcov ale aj blogerov, či obyčajných ľudí, ktorí chcú takýmto spôsobom vyjadriť svoj názor. Keď návrh zákona nebude chrániť ľudí pred takýmto výkladom zákona, môže sa sranda stať trestným činom. Bude tak nielen po srande, ale aj po slobode slova. V návrhu zákona horeuvední zákonodárci navrhujú aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2027. Štátny sviatok, Deň vzniku Slovenskej republiky, by sa tak mohol stať nielen koncom srandy, ale aj dňom konca slobody slova na Slovensku.
PS : Keby niekto navrhol takýto zákon v normálnom, právnom štáte, podporil by som ho všetkými desiatimi. Na Slovensku, kde sa Fico a spol postarali o to, aby právo a spravodlivodlivosť už dávno emigrovali do krajín, kde sú vítané, nie je takýto zákon na ochranu niekoho, ale je myslený skôr ako bič na nepohodlných, aby im zapchal hubu.
