Švajčiarsko je krajina, na ktorú pripadá veľká časť svetových referend. Ich stopäťdesiatročná skúsenosť s referendami je tiež niečo, z čoho sa možno poučiť. Nasleduje zopár poznámok odo mňa, ako od človeka, ktorý sa švajčiarskym politickým systémom zaoberal pomerne do hĺbky.
Referendová otázka
Otázka znie takto: "Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky je možné uskutočniť referendom alebo uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, a to zmenou Ústavy Slovenskej republiky?"
Takáto otázka by bola v Švajčiarsku vyhlásená za neplatnú, pretože nezodpovedá princípu jednoty témy. V skutočnosti ide totiž o dve nesúvisiace otázky: Či je možné ukončiť volebné obdobie referendom a či je možné ukončiť ho uznesením NR. Tí voliči, ktorí sú za ukočenie referendom, ale proti ukončeniu uznesením NR (alebo naopak) pri takejto otázke nemôžu vyjadriť svoj názor.
Ak by sme to chceli dotiahnuť ad absurdum, predstavme si otázku typu "Ste za zákaz potratov a za manželstvá pre páry rovnakého pohlavia?" Na takúto otázku by mala problém odpovedať väčšina obyvateľstva.
Ako voliť?
Na otázku, či sa môže volebné obdobie skrátiť uznesením NR nemám žiaden názor, ktorý by som mohol argumentačne podložiť a tak tu ani nebudem nič radiť.
Ohľadom toho, či sa môže volebné obdobie skrátiť referendom, správna odpoveď je podľa mňa, že nie. Pri referende je totiž žiaduce, aby sa ľudia rozhodovali tak, aby to pre krajinu bolo čo najlepšie z dlhodobého hľadiska. To sa dá urobiť len zmenou zákonov, pretože zákony platia na neobmedzenú dobu. Keď sa v referende rozhoduje o exekutívnej, jednorázovej otázke ako je skrátenie volebného obdobia, je to len popudom ku krátkodobému, tribálnemu mysleniu, politikárčeniu atď. To všetko sú veci, ktorých máme dosť aj bez referend a rozhodne ich nepotrebujeme viac.
Tu treba povedať, že švajčiarsky systém zabraňuje politikárčeniu pri referendách tým, že od podania referendovej otázky po samotné referendum uplynie viac ako jedno volebné obdobie (zväčša 5-9 rokov). Otázka o predčasnom ukončení volebného obdobia v takomto prostredí nemá zmysel: Kým by sa referendum uskutočnilo, bola by už pri moci nová vláda.
Ísť vôbec voliť?
Švajčiarsko má pri referendách nulové kvórum. Ak sa dostaví len jeden človek, jeho hlas rozhodne o výsledku referenda.
Tento systém zabraňuje taktickému voleniu, keď ľudia hlasujú proti vlastným preferenciám. Ako príklad taktického volenia môžme uviesť posledné voľby do NR, keď niektorí z tých, čo preferovali PS/Spolu, hlasovali za Za ľudí. Dôvodom bola minimálna kvóta na vstup do parlamentu. Pred voľbami to totiž vyzeralo tak, že PS/Spolu sa do parlamentu určite dostane a Za ľudí možno nie. Nečakaným výsledkom taktického volenia bolo, že PS/Spolu sa do parlamentu rozdielom pár hlasov nedostalo.
Pri slovenských referendách je problém podobný, ale oveľa horší, pretože kvórum (minimálna účasť, aby bolo referendum platné) je 50%. To úplne deformuje volebnú dynamiku.
Tí, čo chcú hlasovať kladne, pôjdu k urnám v márnej nádeji, že sa podarí dosiahnuť kvórum. Pripomeňme si, že v histórii slovenských referend sa kvórum podarilo naplniť len raz, pri referende o vstupe do EÚ, kde za vstup lobovali ako Mečiar, tak aj Dzurinda. Aj vtedy sa to podarilo len s odratými ušami: Účasť bola 52%.
Tí, čo chcú hlasovať proti si zas účasť dvakrát rozmyslia. Ak nepôjdu hlasovať, pridajú sa tak k mlčiacej väčšine a dosiahnu, že referendum bude neplatné. Ak hlasovať pôjdu, riskujú, že sa kvórum dosiahne a referendová otázka bude - napriek ich preferenciám - schválená. Situácia je o to horšia, že každý z nich zároveň vie, že aj ostatní ľudia podobných názorov rozmýšľajú podobne, že nepôjdu hlasovať a že teda veľká väčšina odovzdaných hlasov bude na referendovú otázku odpovedať kladne.
Podčiarknuté, zhrnuté, ak ste za, choďte hlasovať, ale nerobte si nádeje. Ak ste proti, nechoďte hlasovať a príliš sa nestresujte.
Dve myšlienky na záver
Ísť hlasovať len preto, aby ste splnili svoju občiansku povinnosť je nezmysel. Pumpovanie občianskej cnosti do rozbitého systému je hlúpe, márnotratné a málokedy dosiahne nejaký cieľ.
Naopak, ak nechcete ísť hlasovať len preto, že celé referendum je len politický cirkus, ani to nedáva zmysel. Áno, politika je cirkus, ale ako nás učia dejiny, dobré rozhodnutie môže niekedy - často úplne nechtiac - vzniknúť aj v rozbitom systéme a ak sa tak stane, celý systém je zrazu o niečo menej nefunkčný. Ak sa teda takáto šanca naskytne, treba sa jej chopiť.
Po referende (dodatok 25.I.2023)
Po ukončení referenda môžme mieru taktického volenia presne kvantifikovať. Volí takticky len zopár politológov, alebo ide o bežný jav?
Za prvé, predreferendové pozície jednotlivých politických subjektov boli buď, že treba hlasovať za, alebo že treba referendum bojkotovať. Wikipédia neuvádza jedinú stranu, alebo organizáciu, ktorá by odporúčala hlasovať proti. Inak povedané, ani jeden subjekt nenabádal ľudí, aby v referende prejavili svoje skutočné preferencie.
Za druhé, účasť bola nízka, len 27.24%. Traja zo štyroch oprávnených voličov referendum jednoducho odignorovali. Avšak z tých, čo sa zúčastnili, hlasovalo len 1.56% proti. A to napriek tomu, že v predfrefendovom prieskume bolo proti, alebo skôr proti až 34.2% opýtaných.
Taktické volenie je teda univerzálny jav. Môžme konštatovať, že pri tom, ako je v súčasnosti inštitút referenda nastavený, existuje len niekoľko percent voličov ochotných prejaviť v referende svoje skutočné názory.
