Pre všetkých, ktorých som teda nalákala, pár postrehov pokročilého zberateľa.
Víkend s rodinou:
"Mám nejakú cudzokrajnú! Je na nej strom!", hlásia mi z jedného konca záhrady.
"Francúzska!", odpovedám z druhého konca.
"Ega-li-te...", prebieha pokus o prečítanie drobného textu na minci.
Smejem sa: veď už tie mince poznám, ani ich vidieť nemusím :)
Prihovárať sa pri platení, mi už ide úplne bez zábran. Kúpim si na stanici fornetti, aj keď nie som hladná, veď minule to vyšlo. Dnes sú vo výdavku samé stromy a orlice. Neklesajte na duchu a nevzdávajte sa. Nemôže byť každý deň kaviár.
Príležitosť sa nájde aj na nečakaných miestach, ako sú autoburzy a blšie trhy. Pánko tam ponúka pár dvojeuroviek. Rozhodnem sa investovať 3 eurá do Štefánika (slovenská pamätná), a výdavok si vypýtam v dvojeurovkách, medzi ktorými sa mi ujde chorvátska obehová. Môj radostný pohľad kontruje pánkovmu sklamanému: "našli ste tam nejakú?". Vidím, ako ľutuje, že mi ju vydal a nezarobil na nej ďalšie euro. Smola pane, už je moja :)
Po dňoch nadšeného zbierania nastúpi mierne sklamanie. Tie, ktoré sa môžu ľahko pritrafiť, sa už pritrafili. Ako teda ďalej?
1. Rozbiť prasiatko
Teda, rozbiť ho nemusíte, prasiatka teraz majú na dne otvor s gumenou zátkou (už ani to sporenie nie je, čo bývalo :). Ak je to prasiatko plné, a obsahuje takých 300 dvojeuroviek, zaručene medzi nimi bude zo 50 zriedkavejších, a medzi nimi aj také, ktoré ešte nemáte. Ja som zlomila k spolupráci jedného z členov rodiny. Medzi jeho nazbieranými boli štyri írske, štyri grécke, a ešte lotyšská, litovská, fínska, a pár nemeckých pamätných. Ak je niekto ochotný nazrieť kvôli vám do svojej zbierky, "rozbiť prasiatko" sa rozhodne oplatí.
2. Nie je orlica ako orlica
Nadšené "jeeeej, orlica" mi vydržalo asi týždeň, potom prešlo do "zase orlica". Mávnuť nad nimi rukou však nie je na mieste: niektoré sa predávajú aj za 32 eúr. Existujú aj exempláre vyrazené s chybou, v ponuke sú za rovných 2222!!! Nuž, pri rozbíjaní prasiatka, pozor na orlicu z roku 2008.
Nemci sú v razení dvojeuroviek usilovní. Pamätných stihli vydať 24, väčšina z nich je venovaná spolkovým krajinám. Nájdeme medzi nimi Berlín, Hamburg, Bavorsko, Porýnie, Sasko... pekne spravodlivo každej krajine jedna. Žiadne že "na východe nič nie je". V roku 2023 sa šestnástka naplnila a na svet prišiel ďalší Hamburg. Očividne začali druhé kolo. Mám z nich sedem, samé krásne reliéfy miestnych budov. Je sa na čo tešiť.
3. Ako uloviť mladého holandského kráľa
Uloviť ho by bolo super, ale myslím, že je už zadaný. Na dvojeurovku s jeho podobizňou však asi skôr narazíme v Amsterdame, ako v Žiline. Rovnako nejaká z Andorry, San Marina, či Vatikánu (náklad okolo 100 tisíc kusov). Aká je šanca, že vám v Bratislave niektorú z nich vydajú, v porovnaní s nemeckými pamätnými, ktoré razia po 20-30 miliónoch? Nie som favorit v matematike, ale toto predsa vidno "voľným okom". Zdá sa, že predsa len pomôže príležitosť niekam vycestovať.
Na cestu za hranice preto odteraz ešte lepšie pripravení: nebude stačiť že "Fíni majú na dvojeurovke taký kvietok". Pekne naštudovať všetky ich ďalšie: môže na nich byť chrobák, lišajník, kompas, labuť, aj fínska sauna pri jazere. Bol by v tom čert, aby som si nedoniesla aspoň jednu z nich, ak nie viac.
Poďakovanie tentoraz patrí všetkým, ktorí prispeli do diskusie k minulému článku, a stali sa zdrojom ďalších podnetov.
Dobrodružstvo pokračuje :)
