Keď sme tam vo štvrtok ešte čosi chystali, zadívala som sa naň a hovorím sestre: „vieš, čo by sme mali urobiť? Mali by sme ho natrieť na bielo a nechať, nech ho deti pomaľujú. Hocijako, veď aj tak raz pôjde dole, nie?“
Hovorí mi na to moja dobrá sestra: „a vieš, že je to dobrý nápad? Len, myslím, že tentoraz by si ten múr mala radšej pomaľovať ty, lebo predsa len tu bude na svadbe veľa hostí“.
Potom to už išlo raz-dva. Ženích s nevestou ma zobrali do obchodu a nakúpili sme farby a štetce. Nápad, čo s múrikom, ma už tlačil v hlave a dral sa von. Ženích síce trochu pochyboval: „a je to dobrý nápad?“, ale nevesta (moja neter, ktorá keď sa narodila, bola som na ňu taká zvedavá, že som kvôli nej ušla z prednášky marxizmu – leninizmu) mi dala zelenú, keď povedala svojmu nastávajúcemu: „ja síce vôbec neviem, ako to chce Gabika urobiť, ale nechám ju, lebo ju poznám :)“
Bolo mi dovolené stať sa na piatkové popoludnie Michelangelom (či sprejerom).
Pustila som sa do práce. Z jednej strany tam bolo vidieť staré tehly, takže časť múru dostala náter v podobe tehlovej steny. Keď vyšla z domu sestra, pozrela na to od dverí a hovorí "ty brďo, to je dobrééé". O pár hodín neskôr prišiel ženích a hlásil so smiechom "no tak to je iná somarina" :))) Než sa zotmelo, na múr pribudli slnečnice, tráva, kameň, a keďže pod prístreškom sú rozložené drevené kolesá z voza, pridala som ešte jedno.
Škaredý starý múrik ožil, prestál celú svadbu hrdo ako keby bol nový, ba myslím, že odrazu aj trochu podrástol. Pre veľký úspech mi bolo prisľúbené, že keď ho raz prestavajú, dovolia mi pomaľovať aj ten nový.
A tak nastal deň D. Kým dovtedy behali po dome samé húsenice (v teplákoch a s vlasmi v gumičke), v sobotu ráno sa zrazu všetky začali premieňať na nádherné motýle a vylietať na dvor, a najkrajší motýľ bol samozrejme biely. Asi ani nemusím dodávať, že svadba bola skvelá, aj keď nám chvíľami bolo smutno, lebo nevestin otec na ňu pozeral z neba. Že celý týždeň predtým bolo škaredo, každý deň búrka, pred odobierkou sa zbierali také mraky, že nás susedia varovali, aby sme si na autách pozatvárali okná, no nakoniec nepadla ani kvapka, to bolo iste len preto, že práve svadobný otec hore držal mraky.
Tak a teraz je to ako keby ste tam boli aj Vy.
A ak máte voľnú stenu a neviete čo s ňou, ozvite sa – prííídem :)
