Samozrejme, najlepšie je, keď má záujemca (klient, pacient) urobenú kvalifikovanú analýzu črevného mikrobiómu, ktorá „rukolapne“ odhalí nedostatky aj poskytne odbornú konzultáciu, vrátane odporúčania výberu probiotík, akurát s tými mikrobiálnymi kmeňmi a druhmi, ktoré uvedenej osobe chýbajú. To je cielené riešenie, doslova „šité na mieru“.
V prípade, že sa spoľahneme na vlastný úsudok, musíme sledovať naraz niekoľko závažných parametrov. Budem postupne menovať aspoň hlavné a bez určenia poradia ich dôležitosti, lebo všetky vzájomne súvisia, jeden bez druhého, pokiaľ nie sú naplnené, nemajú význam, ani účinok.
Zaujíma nás počet druhov a celkové množstvo „dobrých“ mikroorganizmov. Platí, že čím viac druhov probiotický preparát obsahuje, tým lepšie. Kombinácia rôznych kmeňov zabezpečí znásobenie vzájomných účinkov (synergia) aj precízne osídlenie celého čreva (tenkého i hrubého). Dôležité je pritom zistiť (výrobca to musí uvádzať), aký je ich celkový počet (minimum je 10^8 probiotických mikroorganizmov).
Niektorí experti uvádzajú, že v prípade viacerých druhov, aspoň jeden z nich by mal byť obsiahnutý v uvedenom minimálnom množstve (10^8). Ale, vzhľadom k druhovej a účinkovej príbuznosti, iní autori túto požiadavku nepovažujú za kategoricky nutnú. Skôr bazírujú, aby každá jednotlivá denná dávka (probiotiká by sa mali preventívne brať raz denne) obsahovala najmenej uvedených 10^8 „dobrých“ mikroorganizmov (čiže rozlišujeme počet všetkých mikroorganizmov, v celom balení výrobku a ich množstvo v dennej dávke, čo je zásadný rozdiel, ktorý niektorí chytráci vedia „majstrovsky“ zneužívať, čiže spotrebiteľa podvádzať).
Označuje sa to ako CFU (Colony Forming Units), minimálne v hodnote 1x10^8/deň pozitívnych mikroorganizmov v jednej dávke. Seriózni výrobcovia dokonca garantujú, že uvedené množstvo bude určite prítomné aj v posledný deň exspirácie (životnosti) výrobku.
Niektorí ponúkajú v jednej dávke menšiu ako celodennú potrebu aj to korektne priznávajú, ale potom ich treba prijať naraz (napríklad zdupľovanou dávkou). Dôležité je, aby organizmus dostal v tú istú dobu najmenej 10^8 probiotických mikroorganizmov.
Musíme si totiž uvedomiť, že probiotiká sú „živé“ mikroorganizmy, ktoré postupom času prirodzeným spôsobom odumierajú. Plynú z toho dve zásady. Po prvé, po otvorení užívateľského balenia musia byť umiestnené v chladničke (nie v mraze), čím sa spomalí proces odumierania. Po druhé, aby bolo garantované (výrobcom, predajcom), že aj v posledný deň životnosti bude mať denná dávka požadovaných 10^8 mikroorganizmov.
V prípade, že spomínané údaje výrobok nemá uvedený a predajca ho nevie aspoň ústne doplniť, musíme bezpodmienečne vedieť, kedy boli probiotiká do predajného balenia plnené. Spravidla totiž, pokiaľ sú neotvorené a kvalitne uskladnené, „vydržia“ nanajvýš dva roky a potom ich počet začne tak prudko klesať, že nespĺňajú množstvovú podmienku pre osídlenie, nieto doplnenie či obohatenie gastrointestinálneho ekosystému. Preto nás musí zaujímať nielen deklarovaná životnosť na obale, ale hlavne doba vyhotovenia výrobku!
Čo sa týka rozmanitosti druhov priaznivých mikroorganizmov, ktoré obsahuje na trhu ponúkaný produkt, malo by ísť o niektoré zo šiestich základných skupín, dnes uznaných ako úplne bezpečných (GRAS). Ide o probiotické laktobacily, bifidobaktérie, enterokoky, iné koky a laktokoky, časť rodu Bacillus, prípadne jediná kvasinka Saccharomyces boulardii. Pokiaľ sú použité aj iné, potrebné je dokladovať odborný zdroj (tzv. citácia), na ktorého odporúčanie bol mikroorganizmus zaradený do preparátu.
Ideálne je, ak výrobca garantuje taký výber kultúr, ktorý je obsiahnutý v niektorej z renomovaných databáz. Napríklad v NCIMB (National Collection of Industrial Food and Marine Bacteria) alebo sú certifikované uznávanou odbornou ustanovizňou (napr. Cochran Database, IPA - Europe International Probiotics Association, EFSA- European Food Safety Authority, NCTC – Nacional Collection of Type Cultures, viď aj obr. 3).
Ale, ani to nestačí. Musí nás súbežne a o nič menej intenzívne zaujímať aj dodržanie a stála platnosť technologických postupov a disciplíny pri výrobe probiotík, lebo tam si mnohí „uľahčujú“ cestu na trh alebo ju obchádzajú („princíp“ dvojakej kvality platí aj tu). Preto hľadáme či výrobca má certifikáty najmenej o správnej výrobnej praxi (GMO - Good Manufacturing Practice), prípadne spĺňa ISO normy (medzinárodný systém riadenia kvality, napr. 9001:2008) alebo HACCP (Hazard Analysis and Critical Control Points, systém riadenia kritických bodov) či EQPS (European Qualified Presumtion of Safety, európsky zoznam kvalifikovaného predpokladu bezpečnosti), obr. 4.
Obzvlášť sú zaujímavé (aj dôležité) certifikáty nezávislých laboratórií kvality (ich dáta musia byť verejne dostupné na internete), ale aj odborné a laické referencie (odporúčajúce skúsenosti) z osobnej či profesionálnej aplikačnej praxe.
Zložité? Pravdaže áno, ale ide o zdravie!
Pritom výpočet ešte zďaleka nie je konečný, bude pokračovať v ďalších blogoch.
Preto nielen ostražitosť je na mieste, ale ani odborná konzultácia nie je žiadnou hanbou
(obr. 5). Najmä s tými, ktorí tomu:
a) rozumejú,
b) s probiotikami (naozaj) pracujú,
c) majú vlastné klinické skúsenosti.
Pokračujeme nabudúce
