Probiotiká bez prebiotík neprežijú

Ľudstvo odjakživa chcelo potraviny uskladňovať. Týkalo sa to aj mlieka. Produkty mliečneho kvasenia (napr. kyslé mlieko, jogurt, kefír či kumys) spoznali na celom svete veľmi dávno, hoci dlho nevedeli, že ich spôsobujú baktérie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

 Už starovekí Tráci vyrábali jogurt (jo – gurt, čiže „tvrdé mlieko“). Mnohí mu pripisovali zásluhu na nezvyčajne vysokom veku, ktorého sa dožívali.

 Až na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia bolo zistené, že za to môžu baktérie mliečneho kvasenia. Dokážu, okrem iného, zo sacharidových zdrojov produkovať kyselinu mliečnu. „Vyrábajú“ tiež antimikrobiálne látky (ničiace choroboplodné mikroorganizmy) rôznej chemickej povahy, čím pôsobia ako prírodné konzervačné prostriedky

Obr. 1: LAKTOBACILY, BIFIDOBAKTÉRIE, foto zdroj: https://www.differencebetween.com/difference-between-lactobacillus-and-vs-bifidobacterium/
Obr. 1: LAKTOBACILY, BIFIDOBAKTÉRIE, foto zdroj: https://www.differencebetween.com/difference-between-lactobacillus-and-vs-bifidobacterium/  

 Ide najmú o rody Aerococcus, Alloiococcus, Atopobium, Bifidobacterium, Carnobacterium, Enterococcus, Gardnerella, Lactobacillus, Lactococcus, Leuconostoc, Oenococcus, Paralactobacillus, Parascardovia, Pediococcus, Scardovia, Streptococcus, Tetragenococcus, Vagococcus, Weissella (obr. 1). Každý z nich má celú plejádu zástupcov, výpočet by bol siahodlhý. Preto sme ich uviedli na ilustráciu a dokumentovanie jednoznačného faktu. Osídlenie tráviaceho traktu človeka baktériami mliečneho kvasenia náš organizmus dobre pozná aj sa z nich stáročiami naučil profitovať. Niet preto divu, že pri hľadaní „dobrých mikroorganizmov“ po nich veda siahla na prvom mieste.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Probiotiká dnes, spravidla, vyberáme spomedzi šiestich základných skupín (rodov) mikroorganizmov (Lactobacillus, Bifidobacterium, Enterococcus, Lactococcus, Bacillus, Saccharomyces, čo je jediná kvasinka medzi baktériami), ktoré boli nielenže zaradené medzi „dobré“ mikroorganizmy, ale aj uznané ako bezpečné, s mnohými pozitívami pre ľudský organizmus (viď aj predchádzajúce blogy). Najčastejšími probiotickými zástupcami sú prvé dva menované rody. Spoločné vlastnosti, vzhľadom k organizmu človeka, sú v tabuľke 1.

Obrázok blogu

 Základné rozdiely oboch dominantných probiotických rodov, ktoré nie sú na škodu, naopak, vzájomne sa dopĺňajú a výdatne prospievajú organizmu človeka, sú v tabuľke 2.

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu

 Probiotické baktérie musia byť v našom gastrointestinálnom ekosystéme zastúpené nielen patričným počtomrôznorodosťou kmeňov, ale aj v aktívnom stave, čo nie je možné dosiahnuť bez prebiotík (obr. 2).

Obr. 2: PROBIOTIKÁ, PREBIOTIKÁ, PATOGÉNY – NÁZORNÁ CHARAKTERISTIKA
Obr. 2: PROBIOTIKÁ, PREBIOTIKÁ, PATOGÉNY – NÁZORNÁ CHARAKTERISTIKA 

 Prebiotiká sú ľudským organizmom nestráviteľná súčasť rastlinnej stravy, ale pre mikrobióm predstavujú hlavný energetický substrát, čiže vynikajúcu aj obľúbenú potravu. Bolo jednoznačne dokázané, že bez prebiotík probiotiká neprežijú. Zbytočné je ich brať, lebo rýchlo hynú. Najvýhodnejším zdrojom prebiotík je potravinová vláknina. Tabuľka 3.

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu

 Názvy a množstvo údajov môžu čitateľa odrádzať, ale uviedli sme ich úmyselne. Pre ľudí, ktorí sa o to zaujímajú, to môže byť cenná informácia, lebo odborná literatúra mnohokrát používa omnoho zložitejšie delenia, poprepletané inojazyčnými termínmi, čo býva dosť mätúce. Navyše, odborníci sú neraz aj dosť „skúpi“, neradi sa „delia“ o svoj „rozum“ s laikmi...

SkryťVypnúť reklamu

 Podstatné prínosy vlákniny sú v tabuľke 4.

Obrázok blogu

 Odborníci, nielen na výživu, sa zjednotili v dennej potrebnej dávke vlákniny pre ľudský organizmus, ktoré uvádzame v tabuľke 5. V chorobe a pri záťaži jej potreba patrične stúpa. 

 Päť požívatín s najvyšším obsahom vlákniny sú strukoviny, pšeničné otruby, sušené slivky, ázijská hruška (nashi), mrlík čílsky (quinoa).

Obrázok blogu

 Všeobecne je známe, že najviac potravinovej vlákniny v prirodzenom stave obsahuje zelenina a ovocie, čo je priam senzačná voľba. Z dôvodu zjednodušenia boli stanovené denné limity, ktoré dodajú nielen dostatočné množstvo vlákniny, ale aj dôležitých mikroživín (mikronutrientov), kam vláknina a iné balastné látky patria (obr. 2).

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Obr. 3: TRI DÁVKY DENNÉHO PRÍVODU OVOCIA A ZELENINY
Obr. 3: TRI DÁVKY DENNÉHO PRÍVODU OVOCIA A ZELENINY 

 Ide o tri pásma.

A) Pre začínajúcich a pri telesnej hmotnosti do 40-50 kg, celkom 400 g (200 g ovocia +200 g zeleniny),

B) pokročilejší a s váhou tela do 80-90 kg, dokopy 700 g (300+450),

C) nutrične vyspelí a s nadváhou aj obézni, spolu 850 g (400+450).

 Pričom je odporúčané, aby sme ovocie zjedli najmä v dopoludňajších hodinách, zeleninu skôr na obed, popoludní, prípadne večer.

 Profit z toho vyplývajúci má niekoľkonásobné pozitíva (nielen kvôli probiotikám), obstarávacie náklady nie sú brutálne a predstavujú oveľa prijateľnejšiu alternatívu ako chodiť z ambulancie do ambulancie, nemocnice, do nemocnice a brať za hrste liekov.

 Pokračujeme nabudúce.

Autor: MUDr. Karol  Džupa, CSc
Autor: MUDr. Karol Džupa, CSc 
Symptomedica

Symptomedica

Prémiový bloger
  • Počet článkov:  92
  •  | 
  • Páči sa:  79x

Sme interná a dietologická ambulancia špecializovaná na prevenciu a podpornú liečbu civilizačných ochorení, so zameraním na črevo a črevný mikrobióm. http://www.symptomedica.com Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
SkryťZatvoriť reklamu