Už starovekí Tráci vyrábali jogurt (jo – gurt, čiže „tvrdé mlieko“). Mnohí mu pripisovali zásluhu na nezvyčajne vysokom veku, ktorého sa dožívali.
Až na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia bolo zistené, že za to môžu baktérie mliečneho kvasenia. Dokážu, okrem iného, zo sacharidových zdrojov produkovať kyselinu mliečnu. „Vyrábajú“ tiež antimikrobiálne látky (ničiace choroboplodné mikroorganizmy) rôznej chemickej povahy, čím pôsobia ako prírodné konzervačné prostriedky.
Ide najmú o rody Aerococcus, Alloiococcus, Atopobium, Bifidobacterium, Carnobacterium, Enterococcus, Gardnerella, Lactobacillus, Lactococcus, Leuconostoc, Oenococcus, Paralactobacillus, Parascardovia, Pediococcus, Scardovia, Streptococcus, Tetragenococcus, Vagococcus, Weissella (obr. 1). Každý z nich má celú plejádu zástupcov, výpočet by bol siahodlhý. Preto sme ich uviedli na ilustráciu a dokumentovanie jednoznačného faktu. Osídlenie tráviaceho traktu človeka baktériami mliečneho kvasenia náš organizmus dobre pozná aj sa z nich stáročiami naučil profitovať. Niet preto divu, že pri hľadaní „dobrých mikroorganizmov“ po nich veda siahla na prvom mieste.
Probiotiká dnes, spravidla, vyberáme spomedzi šiestich základných skupín (rodov) mikroorganizmov (Lactobacillus, Bifidobacterium, Enterococcus, Lactococcus, Bacillus, Saccharomyces, čo je jediná kvasinka medzi baktériami), ktoré boli nielenže zaradené medzi „dobré“ mikroorganizmy, ale aj uznané ako bezpečné, s mnohými pozitívami pre ľudský organizmus (viď aj predchádzajúce blogy). Najčastejšími probiotickými zástupcami sú prvé dva menované rody. Spoločné vlastnosti, vzhľadom k organizmu človeka, sú v tabuľke 1.
Základné rozdiely oboch dominantných probiotických rodov, ktoré nie sú na škodu, naopak, vzájomne sa dopĺňajú a výdatne prospievajú organizmu človeka, sú v tabuľke 2.
Probiotické baktérie musia byť v našom gastrointestinálnom ekosystéme zastúpené nielen patričným počtom a rôznorodosťou kmeňov, ale aj v aktívnom stave, čo nie je možné dosiahnuť bez prebiotík (obr. 2).
Prebiotiká sú ľudským organizmom nestráviteľná súčasť rastlinnej stravy, ale pre mikrobióm predstavujú hlavný energetický substrát, čiže vynikajúcu aj obľúbenú potravu. Bolo jednoznačne dokázané, že bez prebiotík probiotiká neprežijú. Zbytočné je ich brať, lebo rýchlo hynú. Najvýhodnejším zdrojom prebiotík je potravinová vláknina. Tabuľka 3.
Názvy a množstvo údajov môžu čitateľa odrádzať, ale uviedli sme ich úmyselne. Pre ľudí, ktorí sa o to zaujímajú, to môže byť cenná informácia, lebo odborná literatúra mnohokrát používa omnoho zložitejšie delenia, poprepletané inojazyčnými termínmi, čo býva dosť mätúce. Navyše, odborníci sú neraz aj dosť „skúpi“, neradi sa „delia“ o svoj „rozum“ s laikmi...
Podstatné prínosy vlákniny sú v tabuľke 4.
Odborníci, nielen na výživu, sa zjednotili v dennej potrebnej dávke vlákniny pre ľudský organizmus, ktoré uvádzame v tabuľke 5. V chorobe a pri záťaži jej potreba patrične stúpa.
Päť požívatín s najvyšším obsahom vlákniny sú strukoviny, pšeničné otruby, sušené slivky, ázijská hruška (nashi), mrlík čílsky (quinoa).
Všeobecne je známe, že najviac potravinovej vlákniny v prirodzenom stave obsahuje zelenina a ovocie, čo je priam senzačná voľba. Z dôvodu zjednodušenia boli stanovené denné limity, ktoré dodajú nielen dostatočné množstvo vlákniny, ale aj dôležitých mikroživín (mikronutrientov), kam vláknina a iné balastné látky patria (obr. 2).
Ide o tri pásma.
A) Pre začínajúcich a pri telesnej hmotnosti do 40-50 kg, celkom 400 g (200 g ovocia +200 g zeleniny),
B) pokročilejší a s váhou tela do 80-90 kg, dokopy 700 g (300+450),
C) nutrične vyspelí a s nadváhou aj obézni, spolu 850 g (400+450).
Pričom je odporúčané, aby sme ovocie zjedli najmä v dopoludňajších hodinách, zeleninu skôr na obed, popoludní, prípadne večer.
Profit z toho vyplývajúci má niekoľkonásobné pozitíva (nielen kvôli probiotikám), obstarávacie náklady nie sú brutálne a predstavujú oveľa prijateľnejšiu alternatívu ako chodiť z ambulancie do ambulancie, nemocnice, do nemocnice a brať za hrste liekov.
Pokračujeme nabudúce.
