Na doplnenie metabolitov (produktov látkovej premeny) produkcie baktérií mliečneho kvasenia určite áno, ale z dôvodu prítomnosti probiotických mikroorganizmov, nanajvýš na trase ústa, ústna dutina, hltan, pažerák a im priľahlých štruktúr.
V žalúdku totiž pôsobí kyslá žalúdočná šťava (hlavným obsahom je kyselina chlorovodíková, enzýmy, mucín, voda), ktorá až na malé výnimky (napr. Lactobacillus delbrueckii alebo tiež bulgaricus, je voči nej odolný) ničí probiotické mikroorganizmy okamžite, spoľahlivo a po státisícoch. Zdecimovaný počet, ktorý sa dostane do čreva, nedosahuje množstvá, schopné ukotvenia, osídlenia a množenia.
Okrem toho, kyslomliečne výrobky obsahujú v spotrebiteľskom balení spravidla 10^7 baktérií mliečneho kvasenia. Čiže aj keby sa po zjedení dostali do čreva hneď všetky, čo je vylúčené, nespĺňajú minimálnu množstvovú podmienku pre osídlenie (10^8), nieto na doplnenie či obohatenie gastrointestinálneho ekosystému.
Ale, pri rôznych afekciách v ústnej dutine, pre potreby blízko sa nachádzajúcich ďalších kooperujúcich slizničných imunitných systémov, nosového (NALT, nasal-associated lymphoid tissue), hrtanového (LALT, larynx-associated lymphoid tissue), prieduškového (BALT, bronchus-associated lymphoid tissue), majú svoj význam (dokonca aj ako kloktadlo alebo na máganie), ale ako zdroj probiotických baktérií pre gastrointestinálny (žalúdočný a črevný) ekosystém (GALT, gut- associated lymphoid tissue, už som o tom písal) určite nie.
Prax tiež potvrdila, že probiotiká, užité ústnou cestou, prostredníctvom svojich metabolitov, majú pozitívny vplyv aj na imunitný systém kože (SALT, skin-associated lymphoid tissue ) a ženskej genitálnej oblasti (VALT, vulvo-vaginal-associated lymphoid tissue). K dispozícii sú tiež skúsenosti s miestnou aplikáciou baktérií mliečneho kvasenia (priamo na kožu aj do oblasti vonkajších rodidiel), hlavne pri kvasinkových infekciách, ale vo všeobecnosti sa odporúča o takomto type liečby poradiť s odborníkmi (dermatovenerológom, resp. gynekológom), lebo aj táto aplikácia má nielen svoje zákonitosti, ale i riziká.
S uvedenými faktami veľmi úzko súvisí aj lieková forma probiotík. Z toho, čo bolo spomenuté je zrejmé, že tekuté probiotiká, pokiaľ neobsahujú vyložene voči žalúdočnej kyseline odolné druhy „dobrých“ mikroorganizmov (tých je málo), majú presne také isté obmedzenia ako kyslomliečne výrobky.
Preto musí výrobca probiotických prípravkov, podávaných ústnou cestou, nielen chrániť živé kultúry probiotík, ale aj dbať, aby boli tak dômyselne zabalené, že v kyslom prostredí ostanú nedotknuté a počnúc dvanástnikom sa ich obaly začnú elegantne a postupne rozpúšťať. Tým sa „dobrým“ mikroorganizmom umožní v pohostinnom prostredí čreva ukotviť a množiť.
Do úvahy prichádzajú acidorezistentné (v kyslom prostredí chránené) filmom obalené tablety, enterosolventné (rozpustia sa až v tenkom čreve) kapsuly (tobolky) alebo gastrorezistentné (na žalúdočný obsah odolné) obduktety (lieková forma, pri ktorej je účinná látka krytá niekoľkými vrstvami zmesí, ktoré ju chránia pred predčasným uvoľňovaním v nesprávnom čase a na nesprávnom mieste).
Laik rozdiel medzi filmom obalenou tabletou a obduktetou dokáže postrehnú zriedkakedy, ale v prípade, že je probiotikum zakomponované v tablete, resp. má tablete podobnú formu, výrobca (predajca) to musí nielen vedieť, ale aj na požiadanie uviesť.
Najčastejšou alternatívou je balenie probiotík do toboliek (kapsúl). Ale, potrebné je vedieť, že nie je kapsula ako kapsula. Drvivá väčšina z nich je zložená zo želatíny, glycerolu alebo sorbitolu a vody. Má to jeden zásadný háčik! Žalúdočné šťavy ich veľmi rýchlo rozpúšťajú. Následne sa vo vnútri uložené probiotické mikroorganizmy „vysypú“ do žalúdka a v kyslom prostredí zhynú.
Preto je nutné, aby obaly kapsúl boli polysacharidové alebo zložené z iných prírodných materiálov (dnes sú v ponuke rôznorodé, dokonca aj pre vegetariánov či vegánov), ktoré bez úhony prečkajú transport žalúdkom. Problémom však je, že sú rádovo drahšie ako „prosté“ želatínové. Čiže zvyšujú náklady, tiež predajnú cenu a odrádzajú tým záujem zákazníka. Málokto totiž vie, tým akceptuje, že aj v prípade probiotík nižšia cena nemusí byť (zvyčajne ani nie je) výhodou (dokonca je podozrivá).
V osobnej praxi si aj pri úplnosti sprievodných informácií, robím - pre istotu - jednoduchý test (obr. 6). Ponorím tobolku či tabletu s probiotikom do pohára s teplou vodou. Pokiaľ ide o jednoduchú tabletu, bez acidorezistentného obalu alebo želatínovú tobolku, po niekoľkých minútach sa prvej začne rozpúšťať obal a druhej deformuje či dokonca úplne poruší celistvosť. Ak však vydržia neporušené pol hodiny, ide s najväčšou pravdepodobnosťou o správne filmom krytú tabletu alebo dôsledne navrstvenú obduktetu či voči žalúdočnej šťave odolnú kapsulu.
Pokračovanie nabudúce
