bez úhony prečkali transport žalúdkom a vyhli sa pôsobeniu žalúdočnej šťavy, ktorej kyslosť je pre nich zničujúca (vid aj predchádzajúce blogy). Pre splnenie tejto podmienky je rozhodujúci obal probiotika a čas, za ktorý sa dostanú zo žalúdka do čreva.
O prvej podmienke sme hovorili pred týždňom. Pripomeniem, že ideálne je, aby išlo o acidorezistentné (voči kyslosti odolné) filmom obalené tabletky, enterosolventné (rozpúšťajúce sa až v čreve) kapsuly (tobolky), alebo gastrorezistentné (voči žalúdočnému obsahu odolné) obduktety (niekoľkovrstvové lepené liekové formy, podobné tabletkám).
Napriek tomu, čas je tiež dôležitý. Najlepšie je probiotikum prijať počas raňajok (resp. prvého jedla dňa, lebo veľa, najmä mladých ľudí, dnes neraňajkuje a prvé sústa, ktoré vložia do úst, prichádzajú v desiatovom čase), poriadne ho zapiť, minimálne polovicou pohára tekutiny (1,5-2 dcl) a okamžite zajesť. Vtedy je predpoklad, že sa posunie v prázdnom žalúdku úplne na jeho dno, tesne pred vyústením do dvanástnika, kde sa nachádza svalový predel (pylorus, obr. 2). Ten je počas jedenia uzatvorený a trvá to ešte dvadsať až tridsať minút po zjedení posledného sústa. Dovtedy sa jedlo mieša so žalúdočnými šťavami a vzniká trávená hmota, resp. chymus. Potom pylorus začne rytmicky „vpúšťať“ čiastočne natrávený obsah do dvanástnika a ďalších častí čreva.
Uvedený akt trvá u každého človeka rôzne dlho (aj niekoľko hodín). Záleží hlavne od množstva jedla, ktoré sme do žalúdka vpravili a jeho kondície. Preto máme eminentný záujem, aby sa probiotiká aj s prebiotikami dostali čím skôr do tenkého čreva a boli medzi prvými v poradí, tesne pred zvieračom (pylorus). Kratšie tým čelili pôsobeniu žalúdočnej šťavy a ich obaly uvedený nápor prežili bez porušenia celistvosti. Navyše tým, že sú „obalené“ trávenou hmotou, je im - ako potrava - okamžite k dispozícii, môžu sa množiť, napomáhať pri trávení aj imunite a produkovať organizmu prospešné látky (molekuly).
Čiže, v prípade probiotík neplatí, že ich treba brať po jedle, ale tesne pred nim, aby sme spolu s dobrými mikroorganizmami „poslali“ do žalúdka a následne čreva aj krmivo (prebiotiká). Lebo, bez prebiotík probiotiká neprežijú!
Z režimových opatrení ešte pridávame odporúčania ako si upraviť príjem probiotík počas antibiotickej liečby.
Dnes platí, že pokiaľ lekár súbežne s ordináciou antibiotík neodporučí svojmu pacientovi, aby bral aj probiotiká, nepostupuje lege artis (čiže postupuje nesprávne).
Dôvodom je skutočnosť, že tretina pacientov (20-40%), ktorí berú antibiotiká, dostane hnačku. Veľmi nepríjemnými sa stali tzv. klostrídiové (patogénny kmeň Clostridium difficile, ktorý sa rýchlo pomnoží na „uvoľnených“ miestach, namiesto mikroorganizmov, ktoré antibiotiká vyničili).
Klostrídiová enterokolitída (zápal tenkého, viac hrubého čreva, spojený s úpornými hnačkami) dnes patrí medzi najobávanejšie komplikácie antibiotickej liečby. Angličania priznávajú, že v Spojenom kráľovstve usmrtí ročne 3000 ľudí! My o jej dôsledkoch „taktne“ mlčíme, ale aj u nás sa posunula na prvé priečky rebríčka nemocničných nákaz.
Preto je nutné nielen probiotiká počas liečby antibiotikami užívať, ale aj im vytvoriť podmienky, aby mali čas sa ukotviť a „obaliť“ ochrannou vrstvou (najmä hlienu), odolnou voči antibiotikám.
Probiotiká treba brať v druhej tretine času medzi prvými dvoma dávkami antibiotík (napr. berieme ich raz denne o 06:00 hodine, potom je probiotiká optimálne prijať medzi 14:00 a 22:00 hodinou, ak dvakrát denne, o 06:00 a 18:00 hodine, medzi 10:00 a 14:00 hodinou, ak trikrát denne, napr. 06:00., 14:00., 22:00 hodine, v rozmedzí 08:30-11:00 hodiny, ak ide o interval šesťhodinový, napr. 06:00., 12:00., 18:00., 24:00, v čase od 08:00-10:00 hodiny). Zároveň nesmieme zabúdať na pitný režim a prebiotiká, bez ktorých to nejde.
Častou otázkou býva či aj v prípade, že antibiotiká sa podávajú injekčne do svalu alebo vnútro žilovou cestou, sú probiotiká potrebné. Jednoznačne áno, lebo cievnym prepojením sa dokážu antibiotiká dostať aj dovnútra čreva. V dostatočnom množstve, aby dokázali narušiť rovnováhu medzi priaznivými a škodlivými mikroorganizmami.
Zároveň nesmieme zabúdať na ďalšiu dôležitú zásadu, že po antibiotickej liečbe je nutné probiotiká brať ešte najmenej 7-10 dní, no výhodnejšie do troch mesiacov po jej ukončení. Zodpovedá to závažnosti zmien, ktoré antibiotiká s našim mikrobiómom vykonajú.
Pokračovanie nabudúce
