Vyplývalo to nielen z poznania jeho zloženia, ale aj doby, ktorú charakterizovala potravinová núdza a mlieko ako komplexná požívatina (obsahuje všetky základné výživové zložky), bolo relatívne dostupné i lacné.
Vývoj pokročil a priniesol nárast výskytu chorobných stavov a ochorení, ktoré sa týkajú konzumovania mlieka (bez ohľadu či vyplynuli z jeho zloženia alebo toho, čo zvieratá dýchajú, pijú, konzumujú, je im vnucované, prípadne ako sa s nimi nakladá). A napriek skutočnosti, že dnešné poznatky o zložení zvieracieho mlieka a jeho pozitívach sú oveľa podrobnejšie, prišla iná doktrína ... mlieko okamžite a úplne vyradiť z jedálnička... Odporúčané sú „iba“ kyslomliečne výrobky.
Laktózová intolerancia, čiže neznášanlivosť mliečneho cukru, je stav, pri ktorom sa z rôznych príčin obmedzí či dokonca vymizne schopnosť sliznice ľudského tenkého čreva tvoriť enzým (laktáza), ktorý laktózu štiepi na dva jednoduché sacharidy (obr.2). V predchádzajúcom blogu sme podrobne vysvetlili mechanizmus, ktorý následne roztočí reťazenie nepriaznivých reakcií. Ich výsledkom je vznik všetkých príznakov, ktoré laktózovú intoleranciu sprevádzajú. Vonkoncom nie príjemných. Naopak. Predstavujú zásah do výživy a života postihnutého, neraz dosť poriadny.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že si neslobodno zamieňať neznášanlivosť mliečneho sacharidu, s alergiou na mlieko. Kým laktózová intolerancia hovorí o neschopnosti nášho tela štiepiť laktózu, alergia na kravské (alebo hocijaké iné živočíšne) mlieko je výsledkom imunitnej reakcie tela na bielkoviny obsiahnuté v mlieku. Zatiaľ čo alergie zvyknú s vyšším vekom človeka zmierňovať svoj priebeh, u intolerancie laktózy je situácia skôr opačná, pribúdajúcimi rokmi jej priebeh býva ťažší.
Pomerne jednoduché aj dosť zrozumiteľné delenie rozoznáva intoleranciu laktózy vrodenú (buď sa enzým nedokáže vyrobiť, volá sa prvého typu alebo je nefunkčný a to je druhý typ), nedonosencov (nemajú ešte dokonale vyvinutý gastrointestinálny ekosystém, po jeho kompletizácii sa normalizuje), dospelých (geneticky daná redukcia aktivity enzýmu) a získaná (sekundárna, prechodná) ako komplikácia niečoho, napríklad zápalu alebo pri inom poškodení sliznice tenkého čreva (lieky, jedy). Najčastejšia je práve posledne menovaná.
Určenie diagnózy laktózovej intolerancie sa opiera predovšetkým o precíznu anamnézu (rozhovor s pacientom), vrátane analýzy stravy. Vyžaduje patričnú klinickú skúsenosť, aby sa v údajoch, ktoré diagnostik od pacienta získa, správne zorientoval, nie dezorientoval. Dopĺňa ju niekoľko vyšetrení. Predovšetkým sa robí test na prítomnosť vodíka vo vydychovanom vzduchu. Z dôvodu, že baktérie hrubého čreva pri fermentácii laktózy uvoľňujú (okrem kyseliny mliečnej) aj plyny (hlavne vodík, metán, oxid uhličitý). Krvným prepojením sa vodík dostane do pľúc a následne objaví vo vydychovanom vzduchu, ktorý prístroj zachytí a vyhodnotí, obr. 2a. Gastroenterológovia tiež odoberajú vzorky sliznice tenkého čreva počas vyšetrenia, kedy špeciálny prístroj (gastrofibroskop) ústami vpravia cez žalúdok až do dvanástnika a vyštiknú niekoľko vzoriek sliznice (biopsia), obr. 2b. V nich sa následne stanoví prítomnosť buniek, ktoré laktózu tvoria, resp. obsahujú a ich percentuálne zastúpenie. Stále sa ešte používa aj tzv. test laktózovej tolerancie, kedy sa s odstupom troch hodín po prijatej laktóze odoberajú krvné vzorky, sleduje koncentrácia glukózy a následne vyhodnotí. No a, samozrejme, dôležité je aj kompletné genetické vyšetrenie, ktoré odhalí zmeny a definuje najmä typy vrodenej laktózovej intolerancie.
Medicínska veda a farmaceutický priemysel sa postarali, že dnes sú k dispozícií prípravky vo forme tabliet (kvapiek), ktoré obsahujú enzým laktázu a zlepšujú tak znášanlivosť (toleranciu) produktov, ktoré obsahujú veľa laktózy. Laktáza by sa mala prijať pred jedlom, čo zmierňuje, až odstraňuje príznaky po najedení sa. Akosi do úzadia sa posúvajú ostatné usmernenia, ktorých zmyslom je znížiť príjem laktózy (vynechať zo stravy čerstvé mlieko a sladké mliečne výrobky), podporiť tvorbu enzýmu laktáza vhodným výberom probiotík („dobré“ mikroorganizmy), spolu s prebiotikami („krmivo“ pre probiotiká, najmä potravinová vláknina), využiť ponuku „bezlaktózového“ mlieka a jeho výrobkov či kyslomliečnej produkcie alebo nahradením mliečneho sacharidu a mliečnych živín nemliečnymi surovinami, najmä rastlinného pôvodu (obr. 4).
Viď aj www.symptomedica.com
Keď získaná deficitná tvorba enzýmu laktáza (ktorá prevláda) sa po nejakom čase (jeho trvanie sa nedá odhadnúť) upraví, je možné rozsah aj prísnosť opatrení zmierňovať. Neraz aj úplne ukončiť.
Čiže, na prvý pohľad je liečba úplne jednoduchá. Stačí zo stravy vynechať sladké (čerstvé) mlieko, čerstvé mliečne výrobky, brať syntetický enzým a „je vymaľované“. Mnohokrát preto komentované, prečo je okolo toho potrebné robiť rozruch.
Problém má však niekoľko rovín pohľadu, ktoré nesmieme opomínať.
O nich budeme hovoriť nabudúce.
