Po úvodnej kapitole, uverejnenej minulý týždeň, uvádzame prvú časť výberu hlavných úkonov, ktoré sa zabezpečujú bezprostredne po operácii. Prihliadajúc najmä k faktu, že jednotlivé kroky a výkony pooperačnej starostlivosti (ale, týka sa to aj všetkých zdravotne zložitých a ťažkých stavov), sa spočiatku sústreďujú predovšetkým na prirodzené funkcie (fyziologické) a životne dôležité ukazovatele (vitálne).
Postupne uvedieme ich stručný význam, ciele, najmä pre posúdenie dynamiky vývoja pooperačnej doby, z hľadiska prospechu pre operovaného pacienta. Potrebné je tiež pripomenúť, že poradie sme si určili náhodne, lebo všetky sú rovnako dôležité i závažné. Navyše, vzájomne veľmi úzko súvisiace a prepojené. Napriek tomu, že fyziologické a vitálne parametre by mali byť pri prepustení stabilizované (hodnotami blízke obdobiu spred operácie), nemusí to byť úplne dokonale platiacim pravidlom.
Potrebné je (svojpomocne aj v spolupráci s blízkou osobou) vyhodnocovať stav vedomia, myslenia, vôľového konania.
Vyhodnocuje sa do akej miery je navrátivší z nemocnice čulý, bdelý, aký dlhý čas trávi spánkom či doba bdenia sa predlžuje alebo naopak skracuje. Ako dokáže komunikovať. Nielen jednoduché témy, ale postupne aj tie zložitejšie, s cieľom približovať sa stavu, aký bol pred operáciou.
Platí zásada, že čulosť vedomia a úplnosť myslenia by sa mali veľmi rýchlo dostať k predchádzajúcej norme.
Nepriaznivým ukazovateľom je, pokiaľ sa zhoršujú, vynechávajú, nastávajú v nich rôzne výpady, iné narušenia. Vtedy je potrebné nestrácať čas a radšej sa „zbytočne“ poradiť s lekárom, než niečo nepriaznivo sa vyvíjajúce premeškať.
Ako sme uvádzali v prechádzajúcej časti aj tu je žiaduce i potrebné si subjektívne údaje kvantifikovať, priebežne vyhodnocovať a zapisovať.
Uvedieme hypotetický príklad.
Pri vrátení sa domov pacient určitú časť (vyčísliť) dňa prespí, časový úsek, kedy je úplne bdelý sa zvyšuje alebo je tomu naopak. Myseľ a pamäť sa mu rozjasňujú alebo zatemňujú. Je čulý a aktívny alebo apatický a pasívny. Má o svoje okolie záujem, nie je alebo je schopný a ochotný ho teraz akceptovať.
Tieto a ďalšie ukazovatele, v rovnakom poradí, si je potrebné následne prehodnotiť s odstupom niekoľkých hodín, no nie neskôr ako jedného dňa. Záver optimistický alebo menej priaznivý sa následne ponúkne sám. Z neho vyplynú aj naše ďalšie kroky, pre ktoré budeme mať, takpovediac, rukolapné svedectvo, keďže si ho priebežne zaznamenávame.
Podobným spôsobom je potrebné si vyhodnocovať dĺžku i kvalitu spánku. Môže byť totiž výhodným liečivým faktorom, v rámci celkového zotavovania sa po operácii či hospitalizácii, vítaným oddychom po nepohodlí na nemocničnom lôžku, ale tiež varovnou známkou, pokiaľ v dennom režime prepusteného z nemocnice začína po kvantitatívnej stránke prevládať alebo má kvalitatívne neprimerané vlastnosti.
Napríklad, býva prerušovaný nepravidelnosťami v dýchaní, kŕčmi, zvukmi či vzdychmi, pohybmi končatín, iných častí tela či ďalšími verbálnymi alebo telesnými prejavmi, ktoré si postihnutá osoba zväčša neuvedomuje, po prebudení sa na nich nepamätá alebo iba matne spomína.
Dôležité je si totiž uvedomiť (zistiť) či spánok prináša oddych, úľavu alebo navodzuje skôr nejakú negatívnu (nepríjemnú) odozvu, ktorú je možné pomenovať, prípadne kvantifikovať. Lebo pacient môže mať aj nejaký vnútorný problém, zatiaľ nepoznaný alebo vyvíjajúci sa. Preto má dohľad a pomoc druhou osobou, pri zaznamenávaní a spoločnom vyhodnocovaní spánkového režimu, nezastupiteľnú úlohu.
Najmenej trikrát denne, spravidla v tú istú dobu, premeriame telesnú teplotu v pokojových podmienkach. Hodnoty si zaznamenáme.
Včasná pooperačná doba je spojená s narušením celistvosti určitých častí tela, ktorým sa sprístupňuje operačné pole, čo je stav podobný poraneniu niekoľkých vrstiev organizmu, nielen kože či podkožného tkaniva. Pritom ide o rôzny typ traumy na tkanivách, orgánoch, systémoch a je v priamej úmere s rozsahom (týkajúci sa iba jednej orgánovej časti, alebo súbežne viacerých) a jeho dĺžkou trvania.
S ohľadom na závažnosť pooperačného obdobia platí. Čím menšieho množstva orgánových systémov sa operácia týka a čím kratšie trvá, tým je pooperačný priebeh menej zložitý. Ale, prípadný nástup komplikácií tým, samozrejme, nevylučuje.
Aj s ohľadom k skutočnosti, že k prirodzeným (nevyhnutným) reakciám organizmu na cielenú traumu, ktorou operácia je, patrí aj súbor jednotlivých dielčích krokov zameraných na to, aby sa organizmus urýchlene zbavil narušených častí tkanív, orgánov a zahájil hojivé procesy. Vyprovokuje to stav vnútorného prostredia organizmu podobný zápalu, ktorú sprevádzajú zvýšenie teploty v mieste operácie alebo aj nárast celkovej.
Profesionálna starostlivosť je na túto alternatívu pripravená, má sily a prostriedky, aby nedovolila jej vysoký vzostup. Lebo dobre vieme, že zvýšenie celkovej telesnej teploty nad 40 ℃ (norma je 36,0-36,9 ℃) už priamo ohrozuje život postihnutého.
Do domácej liečby by pacient so zvýšenou teplotou nemal byť prepustený, ale ani toto pravidlo sa v „zrýchlenej“ dobe dneška nemusí vždy dodržať. Druhou možnosťou je, že výstupy telesnej teploty nastanú až po príchode do domácich podmienok.
Kým v prvom prípade by mala mať zvýšená teplota zreteľne klesajúci trend, druhú alternatívu sprevádza jej nepatrný alebo i razantný vzostup v priebehu niekoľkých hodín a dní. Vtedy spravidla hrozí nástup pooperačných komplikácií, kde na prvom mieste býva nejaká infekcia. Týkajúca sa operačnej rany alebo iných častí tela. Najčastejšie žíl, ktoré mali vpravené, kvôli infúznej liečbe, rôzne hadičky, ale tiež priedušiek, pľúc, vylučovacej močovej sústavy či orgánov gastrointestinálneho ekosystému (novší názov pre tráviaci trakt).
Na vyriešenie zvýšenej teploty ako súčasti utíchajúcej pooperačnej zápalovej reakcie, stačí precízny pitný režim, kľud a bežné lieky proti horúčke (antipyretiká). Druhá možnosť vyžaduje urýchlenú konzultáciu s operatérom, ošetrujúcim lekárom alebo iným kvalifikovaným odborníkom. Najmä, aby zvážil a vyriešil ďalšie možné príčiny zvýšenia telesnej teploty, ktorých je nepreberné množstvo.
Preto, v súvislosti so zaznamenaným zvyšovaním sa teploty tela po prepustení z nemocnice, ale nielen vtedy, platia dve základné zásady. Na jednej strane nepanikáriť, ale na druhej včasne sa radiť s odborníkmi.
Panika totiž napokon nikdy nedopadne dobre. Naruší harmóniu tela, duše i vzťahov.
Rovnako platí, že otáľanie s kvalifikovanou kontrolou môže spôsobiť zbytočné premeškanie presnosti následných diagnostických úkonov a účinnosti liečebných opatrení.
Preto sme zdôraznili. Potrebné je byť ostražitý a tento údaj o fyziologickej funkcii tela (podobne aj iné) nielen zodpovedne merať, ale i priebežne zapisovať. Aj laik potom ľahko postrehne vývoj parametrov v dynamike ich priebehu, čo je rozhodujúce pre stanovanie ďalšieho postupu.
V pravidelných intervaloch, spočiatku minimálne trikrát denne, v tú istú dobu a za ustálených (rovnakých) pokojových podmienok, je potrebné premeriavať hodnoty krvného tlaku.
Akákoľvek krátkotrvajúca predoperačná príprava má za cieľ (medzi inými) aj stabilizovať parametre hodnôt krvného tlaku. Bez ohľadu či ide o náhodný nález či dôsledok známej a liečenej alebo novozistenej a neliečenej choroby krvného tlaku (nízky alebo vysoký). Pre samotnú operáciu a pooperačnú dobu to má jeden z kľúčových významov. Lebo jeho nekontrolovateľné, najmä náhle a prílišné zvýšenie alebo nepotrebný a nežiaduci pokles môžu priamo ohroziť život, nenávratne zaťažiť množstvo rôznych orgánov (najmä mozog, srdce, obličky, pľúca, vnútro brušné orgány), orgánových systémov (hlavne vedomie, vyššiu nervovú činnosť, krvný obeh, vylučovanie), funkcií (vrátane signalizačných, metabolických, endokrinných, imunitných a iných obranných), organizmus ako celok.
Preto má meranie krvného tlaku v skorej pooperačnej dobe i po prepustení do domácej liečby, najmä v prvých dňoch, nesmierny význam.
V nadpise podkapitoly sme uviedli termíny „pravidelné intervaly“ a „ustálené pokojové podmienky“. Ide o dve skutočnosti, ktoré veľká časť laickej verejnosti, zvyčajne z nevedomosti, nedodržiava presne. Môže viesť k skresleniu nameraných hodnôt, čo napokon nemá skutočnú výpovednú cenu, ale môže viesť aj k nesprávnemu vyhodnocovaniu, čo je ešte horší prípad, lebo jeho vyústením je (môže byť) zlá alebo neprimeraná liečba.
Krvný tlak by sme si mali merať a zapisovať zásadne v pravidelných intervaloch, ktoré si dopredu zvolíme a dlhodobo ich dodržiavame. Z preventívnych dôvodov najčastejšie ráno (pred užívaním akýchkoľvek liekov) a pri liečbe aj večer, prípadne doplnený o poludňajšie meranie. Vo všetkých troch prípadoch zhruba v tú istú hodinu. Z liečebných dôvodov a po konzultácii s príslušným odborníkom sa zvolí aj iný režim (frekventnejší) merania krvného tlaku.
Pod pojmom pokojové podmienky sa rozumie, že človek je pred meraním krvného tlaku najmenej dvadsať minút v kľude, najlepšie v sede. Vtedy dostaneme výpovednú vzorku. Pokiaľ ich je v niekoľkodňovej rade dostatočné množstvo, vzniká aj oprávnenie robiť následné aj liečebné závery.
Údaj o normálnych hodnotách krvného tlaku sa dnes pohybuje v intervale 120-130/70-80 mmHg (milimetrov ortuťového stĺpca, digitálne merače tlaku sú tiež nastavené podľa tejto stupnice). Toleruje sa denný rozptyl v rozmedzí plus-mínus 10-15%. Musíme si totiž uvedomiť, že krvný tlak má v priebehu dňa a v dôsledku činností, ktoré vykonávame (telesné aj duševné), menlivé hodnoty. Preto je nutné najmenej niekoľkodňové meranie.
Za dolné pásmo hypertenzie (vysokého krvného tlaku) sa dnes považuje trvalá hodnota nad 140/90 mmHg. Za hornú hranicu pre hypotenziu (nízky krvný tlak), pokiaľ má ustálenú hodnotu pod 100-90/65-60 mmHg (obr. 5). Uvedené parametre, najmä pokiaľ sú dlhodobo rovnaké alebo stúpajúce (klesajúce), sú najmenej dôvodom vyšetrenia u praktického lekára a konzílium u špecialistu. Lebo mnohé prípady, najmä hypertenzie, pokiaľ je počínajúca a nemá privysoké hodnoty, sa dajú dlhodobo zastabilizovať iba diétnymi a režimovými opatreniami, bez užívania farmaceutických preparátov, čo stojí za to. Ale o tom si povieme niekedy inokedy.
Akýkoľvek vzostup, ale aj pokles krvného tlaku, ktorý zachytíme pri pravidelnom kontrolovaní a vymyká sa rozmedziu plus - mínus 10-15% obvyklých hodnôt (resp. pred operáciou), je vážnym ukazovateľom a dôvodom konzultovať svojho lekára, aby sa odhalili prípadné príčiny (môže ich byť veľmi veľa), ktoré v dôsledku pooperačnej doby (niektorí ju, kvôli charakteristických znakom, nazývajú aj tzv. pooperačnou chorobou) môžu vznikať alebo sa už aj nebadane rozvinuli.
O ďalších fyziologických a vitálnych parametroch zdravia, jednoducho sledovateľných v pooperačnej dobe, pokračujeme nabudúce.
