Stará sa niekto, čo robiť po prepustení z nemocnice?

Písmo: A- | A+

Zrýchlená doba dneška prináša aj nemalé zásahy do rytmu rôznych činností, operácie nevynímajúc. Moderné, ale aj progresívne je dnes využívať princíp jednodňovej chirurgie. Vďaka urýchlenej diagnostike sú tiež častejšie

a skoro bežné krátkodobé hospitalizácie.

 Doliečovacích pracovísk je poskromne. Navyše, vo svojej lôžkovej kapacite sú značne poddimenzované. Výsledkom často býva, že pacient, prepustený z nemocničného lôžka skoro po uzatvorení diagnostiky alebo vykonaní zásadného terapeutického výkonu (nemusí ísť vždy iba o operáciu), je mnohokrát nielen nepripravený, resp. málo pripravený, ale až bezradný. Zvyčajne aj minimálne sebestačný, prípadne skoro nevládny. O následných krokoch, ktoré musí absolvovať, ale hlavne nezanedbať, má stručné, strohé informácie alebo je úplne neinformovaný. Zvyčajne čelí situáciám, s ktorými sa doposiaľ jakživ nestretol, nevidel ich, nemá o nich často ani „bledého šajnu“. Na celkovom zdravotnom stave mu pokoj nepridávajú. Skôr naopak, znepokojujú, niekedy až desia. Zvládnuť ich však musí! Sám alebo, v lepšom prípade, s výpomocou úzkeho okruhu najbližších.

 Určitú „výhodu“ majú tí, ktorí si nejaký čas pripravujú plánovanú operáciu alebo hospitalizáciu. Dokážu sa na uvedenú skutočnosť, takpovediac, naladiť, ale - ako to ukazuje mnohoročná skúsenosť - pri akejkoľvek precíznej príprave nedokážu presne a do detailov odhadnúť, čo bude po operácii a hospitalizácii naozaj nasledovať. Najmä po prepustení do domácej liečby.

 V niekoľkých častiach sa preto pokúsime zhrnúť priority a dať niečo ako návod ako si s uvedenou situáciou poradiť.

Obr. 1: Perioperačná starostlivosť má kľúčový význam pri liečbe a uzdravovaní operovaného pacienta. Ilustračné foto, zdroj: https://veterinanitra.sk/predoperacna-a-pooperacna-starostlivost/
Obr. 1: Perioperačná starostlivosť má kľúčový význam pri liečbe a uzdravovaní operovaného pacienta. Ilustračné foto, zdroj: https://veterinanitra.sk/predoperacna-a-pooperacna-starostlivost/ 

 Opatrenia, súvisiace s operáciou, perioperačné, čiže tesne pred ňou, počas nej a bezprostredne nasledujúcej, usmerňuje operatér, prípadne ošetrujúci lekár (zvyčajne vo vzájomnej spolupráci) a zabezpečujú všetky profesie pracoviska, ktoré operáciu indikovalo. Pravidelne si prizývajú početnú skupinu konziliárnych spolupracovníkov. Počnúc anesteziológom, cez ďalšie klinické odbory, pracoviská spoločných vyšetrovateľských a liečebných zložiek, po rehabilitačných profesionálov. Laik zvyčajne býva „iba“ užívateľom tejto opatery, nanajvýš sa na nej aktívne podieľa (ako pacient), ale zásadne pod priamym usmernením špecialistov.

 Hlavnými výkonnými zložkami, ktoré zabezpečujú bezprostrednú pooperačnú starostlivosť po praktickej stránke, sú zdravotnícki nelekárski pracovníci rôzneho typu, stupňa vzdelania a pracovného zadelenia. Počnúc vysokoškolskými, cez stredoškolských, po pomocných a iných certifikovaných. Dôležité je to vnímať hierarchicky, lebo na prvý pohľad sa to môže javiť (zbytočne) prizložité. Ubezpečujem, že tomu tak nie je. Naopak, je to vysoko sofistikovaná činnosť. Každá zložka má presne vymedzené úlohy, výkony (množstvo, rozsah, čas, termín) a hlavne kompetencie, čo je nanajvýš dôležité. Navyše, prebiehajú počas nepretržitej prevádzky, čo vyžaduje nielen presné dodržanie technologických postupov, hygienických, proti epidemických a iných noriem, ale aj ich načasovanie, dochvíľnosť, lebo tú istú vec zabezpečuje hneď niekoľko kolektívov rôznych pracovníkov (podľa pracovných smien) v priebehu jednotlivého i nasledujúcich dní. Počnúc kontrolou prirodzených, tzv. fyziologických parametrov pacienta (najmä stav vedomia, vôľovej mozgovej činnosti, srdcovú činnosť a pulz, krvný tlak, kvalitu a frekvenciu dýchania, telesnú teplotu, príjem a výdaj tekutín), cez potrebné ordinácie (nové i kontrolné, najmä biochemické, hematologické, krvného zrážania, iné prístrojové, ale najmä liečebné). Napríklad zhotovenie pooperačného elektrokardiografického (ekg) záznamu či zabezpečenie dostupnosti iných diagnostických a zobrazovacích metodík, sledovanie a kontrolu operačných rán, funkčnosti drénov, vývodov, hadičiek, iných narušení celistvosti kože a tela, aplikáciu liekov, infúzií, transfúzií, iných liečebných preparátov. Zahŕňajú aj kompletnú dietetiku a liečebnú výživu. 

Obr. 2: Pooperačnú starostlivosť v jej výkonnostnej zložke zabezpečujú v nemocniciach najmä nelekárski zdravotnícki pracovníci. Ilustračné foto, zdroj: https://www.unb.sk/i-klinika-anesteziologie-a-intenzivnej-mediciny-lfuk-a-unb/
Obr. 2: Pooperačnú starostlivosť v jej výkonnostnej zložke zabezpečujú v nemocniciach najmä nelekárski zdravotnícki pracovníci. Ilustračné foto, zdroj: https://www.unb.sk/i-klinika-anesteziologie-a-intenzivnej-mediciny-lfuk-a-unb/ 

 Celý priebeh sprevádzajú aj úkony a výkony permanentnej ostražitosti, čiže prevencia možných, resp. nie vylúčených komplikácií, ktoré teoreticky prichádzajú, v súvislosti s operáciou, priamo alebo sprostredkovane, do úvahy. Nezabúdajúc na sústavné monitorovanie životných parametrov pacienta, aby sa včasne odhalilo a zabránilo vzniku iných nežiaducich reakcií a príhod, so samotnou operáciou (zdanlivo) priamo nesúvisiacich. Všetko podľa známeho hesla, radšej sa teraz báť ako neskôr zľaknúť.

 Z uvedeného plynie, že je to veľký nápor nielen na výkonnostnú zložku starostlivosti, ale aj na psychiku zainteresovaných, lebo nie všetci pacienti sú paušálne napojení na prístrojový monitorovací systém, ktorý je bežný na jednotkách intenzívnej starostlivosti (JIS) alebo oddeleniach anestézie a intenzívnej medicíny (OAIM, starší názov je anestetické a resuscitačné oddelenie - ARO). Zvýšené zapojenie zmyslov každého spolupodieľajúceho sa na pooperačnej starostlivosti je preto patrične intenzívne, navyše nepretržité.

 Veľmi dôležité je pritom poznať normy prirodzených parametrov zdravotného stavu pacienta a dokázať čím skôr postrehnúť aj jemné odchýlky od normy, čo je predovšetkým záležitosť dlhoročnej praxe a bezprostredne po ich zistení urýchlene na nich upozorniť ošetrujúceho lekára, operatéra, službukonajúceho alebo organizačne nadriadenú osobu.

 Čiže, nie je cieľom, ani účelom, aby sestričky, ošetrovatelia, sanitári, pomocný, kooperujúci personál stanovoval diagnózu, ale včasne upozorňoval, že sa mu - to alebo ono - nepozdáva.

 Preto sa môže zdať neprimeraným obťažovaním, keď sa opakovane, dookola kontroluje (a zapisuje) stav vedomia, verbálnej komunikácie, merajú hodnoty telesnej teploty, krvného tlaku, srdcovej frekvencie, sleduje kvalita dýchania, vyhodnocuje príjem a výdaj všetkého, čo do organizmu vchádza i z neho vychádza, vrátane dodržiavania objemu a obsahu diétneho nemocničného režimu a bazálnej, svojpomocnej, ale povinnej rehabilitácie v lôžkovom režime.

Obr. 3: V pooperačnej dobe, po prepustení do domácich podmienok, je vhodné pokračovať v úkonoch ošetrovateľskej starostlivosti, odpozorovaných v nemocnici.  Ilustračné foto, zdroj:  https://dennikn.sk/2102519/pripad-nitry-ukazuje-ako-v-nemocniciach-mozu-pacienti-roznasat-covid-19/
Obr. 3: V pooperačnej dobe, po prepustení do domácich podmienok, je vhodné pokračovať v úkonoch ošetrovateľskej starostlivosti, odpozorovaných v nemocnici. Ilustračné foto, zdroj: https://dennikn.sk/2102519/pripad-nitry-ukazuje-ako-v-nemocniciach-mozu-pacienti-roznasat-covid-19/ 

 Prostý pohľad, pohmat a zapojenie ďalších zmyslov, dokáže odhaliť veľa.

 Všímame si napríklad polohu pacienta, či je aktívna, symetrická, pohodlne komfortná alebo pasívna, neprirodzene vynútená. Vyhodnocujeme stav vedomia či je pacient čulý, orientovaný v čase, priestore, svojej osobe alebo spavý, nesústredený, s vynechávaním myslenia a verbálneho prejavu, jeho zabiehaním či inými poruchami. Sledujeme tiež jeho komunikatívnosť, ale aj či je pokojný alebo ustráchaný, nervózny, podráždený, bojazlivý alebo má paniku. Všímame si stav pokožky či nie je studená alebo horúca, hydratovaná alebo vysušená, spotená alebo suchá, má zvyčajnú farbu alebo neprirodzenú (bledú, popolavú, žltšiu, červenú, s fľakmi či inými porušeniami celistvosti). Sledujeme vzhľad očí (ostrý alebo matný), ich pohyby, prítomnosť symetrie rozšírenia (zúženia) zreníc, pohyby očných rias. Zaujíma nás či pacient dýcha nosom alebo ústami. Aké má pery, sliznice jazyka a ústnej dutiny (suché alebo vlhké, povlečené alebo bez povlakov, hladké alebo vráskavé, s drobnými narušeniami povrchovej celistvosti). Dôležitým svedectvom je frekvencia a plnosť srdcového rytmu, pulzu aj rovnomernosť dýchacích pohybov hrudníka, hĺbka, plytkosť či rýchlosť dýchania ...

 Mohli by sme pokračovať výpočtom ďalších drobných ukazovateľov, ktoré je možné postrehnúť bez pomoci prístrojovej techniky, „iba“ s využitím našich zmyslov. Má to nesmierny význam, lebo za každým príznakom alebo odchýlkou od normy sa môže skrývať nejaký počínajúci alebo rozvinutý chorobný stav. Preto musia byť zmysly zainteresovaných bystré, úsudok a pamäť patrične vycvičené. Úplne presne totižto platí, že sa na pacienta treba nielen pozerať, ale aj vidieť, čo predpokladá aj patričnú skúsenosť, prax a pokoru.

 V kontexte uvedeného možno hľadať aj čiastočné vysvetlenie, nie tak zriedkavej a oprávnenej výčitky zo strany samotných pacientov alebo im blízkych osôb, keď dostávajú od zdravotníkov strohé, neúplné odpovede na ich otázky, vybavené úsečne, úsporne, neraz sprevádzané nepríjemným odvrknutím alebo aj úporným mlčaním. Stávať by sa to nemalo, lebo každý medicínsky pracovník dobre vie, že slovo (každé, no najmä láskavé) je liekom. Ale, žiaľ, dochádza k tomu.

Obr. 4: Nie každý a vždy dokáže po prepustení z nemocnice zvládať domácu opateru bez pomoci druhej osoby. Ilustračné foto zdroj:   https://www.webnoviny.sk/vzdravotnictve/pocet-hospitalizacii-na-slovensku-sa-mierne-zvysuje-ale-pacienti-stravia-v-nemocnici-menej-casu/
Obr. 4: Nie každý a vždy dokáže po prepustení z nemocnice zvládať domácu opateru bez pomoci druhej osoby. Ilustračné foto zdroj:  https://www.webnoviny.sk/vzdravotnictve/pocet-hospitalizacii-na-slovensku-sa-mierne-zvysuje-ale-pacienti-stravia-v-nemocnici-menej-casu/ 

 Podobný princíp, aký sme v pragmatickej (nie emotívnej) rovine odpozorovali v nemocnici, je vhodné (aj možné) uplatniť aj bezprostredne po prepustení do domácej liečby.

 Mali by sme mať pre to vytvorené podmienky (materiálne, technické, priestorové, vedomostné) a spočiatku často, neskôr menej pravidelne, sme zažité v nemocnici kopírovali doma. Údaje si zaznamenávali (je to veľmi dôležité), aby - v prípade potreby - sa privolanému lekárovi alebo inému odborníkovi dostalo čím viac presných informácií.

 Ale, k tomu je nutné poznať svoje bazálne parametre v pokojovom režime. Najmä, aký máme optimálny krvný tlak, telesnú teplotu, počet srdcových úderov za minútu, zvyčajný príjem tekutín a jedál, početnosť a množstvo močového výdaja, konzistenciu, zápach a frekvenciu odchodu stolice. Zaznamenávať si aj jednoducho postrehnuteľné odchýlky od normy, so snahou subjektívne problémy kvantifikovať.

Obr. 5: Cielená edukácia (teoretická, praktická, materiálna, technická, telesná, psychická) významne napomáha zvládnuť nástrahy starostlivosti bezprostredne po prepustení z nemocnice. Ilustračné foto, zdroj: https://cechovo.sk/elektricke-lozko-pre-standartnu-staroslivost-olympia/
Obr. 5: Cielená edukácia (teoretická, praktická, materiálna, technická, telesná, psychická) významne napomáha zvládnuť nástrahy starostlivosti bezprostredne po prepustení z nemocnice. Ilustračné foto, zdroj: https://cechovo.sk/elektricke-lozko-pre-standartnu-staroslivost-olympia/ 

 Plynie z toho, že by sme mali mať doma k dispozícii nielen základné pomôcky pre sledovanie parametrov svojho zdravia, ale byť nielen citliví, hlavne vnímaví k signálom nášho tela a duše. Nemyslím, že to bežne vieme alebo robíme. Uvedomme si, koľkí z nás máme doma teplomer, tlakomer, odmernému valcu podobné nádoby na určenie príjmu, ale aj výdaja kdečoho a ďalších jednoducho merateľných hodnôt. Kedy naposledy, len tak „bez príčiny“, pri „plnom zdraví“, sme si premerali „obyčajný“ krvný tlak či pulz?

 Čím skôr to napravíme (podnetom nemusí byť iba plánovaná operácia či hospitalizácia), tým skôr a lepší osobný profit z toho v budúcnosti budeme mať. V konečnom dôsledku aj náš potenciálny ošetrujúci lekár, keď sa situácia vyvinie tak, že ho budeme potrebovať.

 Podobne sa dá vyriešiť aj monitorovanie vyložene subjektívnych ukazovateľov zdravia. Zdanlivo, na prvý pohľad, pre laika nemožné. Ale - ide to. Uvedieme príklad.

 V nemocnici, tesne po hypotetickej operácii, som mal bolesti, na pomyselnej stupnici 1-10 (kde desať je z „môjho“ pohľadu doterajších dlhodobých skúseností najsilnejšia a jedna znamená miernu alebo žiadnu), na úrovni 7-8 a v domácich podmienkach sa vyvíja smerom nahor alebo nadol o taký alebo inakší stupienok. Dospejeme tak veľmi dôležitému svedectvu o dynamike priebehu bolesti, čo má, spolu údajom o jej type (či je trvalá, prerušovaná, pulzná, páliaca), veľkú (okamžitú aj neskoršiu) výpovednú hodnotu, nielen pre odborníka. 

 Rovnakým spôsobom je možné vyhodnotiť aj iné, napr. čulosť, životný optimizmus, náladu, obavy, vnútorný nepokoj ...

 Na základe mnohoročných skúseností vieme potvrdiť, že už len samotné zaznamenávanie si prirodzených parametrov zdravia prináša nielen vnútorný pokoj a istotu, ale aj výdatne napomáha samoliečbe.

 Máme mnohých pacientov, s ktorými sme si, pri dlhodobom monitorovaní svojho zdravia, vytvorili takú vzácnu súhru a vzájomnú empatiu, že našu spoluprácu, pri odhaľovaní porušení a narušení ich zdravia, sme vycibrili do vysoko efektívnej podoby.

 Podrobnejšie sa postupnými krokmi po operácii alebo prepustení z hospitalizácie do domácej liečby budeme venovať nabudúce.

AUTOR: MUDr. Karol Džupa, CSc.
AUTOR: MUDr. Karol Džupa, CSc. 
Skryť Zatvoriť reklamu