ale aj činnosť imunitných orgánov (hlavne slizničných, o ktorých sme písali už niekoľkokrát, najmä GALT – gut associated lymphoid tissue, tiež slezinu, lymfatické uzliny, do určitej miery aj kostnú dreň, pečeň, obličky), bunky imunity (leukocyty, lymfocyty, myelocyty, dendritické aj pomocné bunky) i tvorbu imunitných molekúl (napr. mnohých protilátok, veľkej skupiny cytokínov, tiež imunohormóny, komplement, HLA bunky aj receptory, obr. 1).
Probiotiká sú pre imunitný systém a jeho bunky jedným z najdôležitejších, rýchlych a pohotových nosičov energetických substrátov, ktoré zabezpečujú jeho rast, množenie, no najmä produkciu mnohých účinných látok. Navyše sa podieľajú na imunitnom dohľade a kooperácii informačného supersystému (spolu s centrálnym nervovým systémom a žľazami s vnútornou sekréciou).
Napriek tomu je potrebné pripomenúť - aspoň heslovite - aj niektoré ďalšie pozitíva probiotík. Ide o efekt výdatne podporujúci trávenie (zvyšujú jeho výťažnosť až na 95%), vstrebávanie (vrátanie zlepšenia prekrvenia, tým lepšej celotelovej dostupnosti účinných buniek aj molekúl), ale aj látkovú premenu (najmä tvorbu niektorých aminokyselín, vitamínov, mobilizáciu minerálov), tvorbu a prerozdeľovanie energie (vnútrobunkovej), účinok protizápalový, antimikrobiálny (proti bakteriálnym patogénom, ale aj vírusom či kvasinkám), antioxidačný (ochrana a niekoľkostupňová likvidácia voľných radikálov), detoxikačný (zbavovanie toxických a nepotrebných látok zo stravy, vrátane cholesterolu aj splodín metabolizmu), antialergický (preventívny aj liečebný), protirakovinový (bránia napr. karcinogénnej aktivite kolonizovaných patogénnych mikróbov) či odďaľujúci starnutie buniek (anti - aging), tým organizmu ako celku.
Preto je dôležité sa o mikrobióm nielen zaujímať, ale oň cieľavedome, trpezlivo, sústavne, dôsledne, neúnavne, vytrvalo, precízne a dôsledne starať. Totiž, dnes platí:
Pokiaľ nemáme v poriadku mikrobióm,
nemáme v ažurite ani náš organizmus.
Dokázalo sa, že zníženie množstva a vzájomných pomerov mikroorganizmov nášho tela sprevádza mnohé aj závažné ochorenia, ktorým predchádza dysbióza (stav poruchy rovnováhy nášho organizmu a mikroorganizmov v ňom obsiahnutých).
Pri dysbióze (obr. 3, tabuľka 1) bývajú v popredí rôzne problémy, no podstatnou informáciou je, že môže byť príčinou chorôb, ale aj dôsledkom iných ochorení. Niečím na pomedzí, pomyselnou hranicou medzi ohrozením zdravia a jeho poškodením. A to je závažná vec, ktorú bez precíznej diagnostiky nemožno prehliadať, podceniť, bagatelizovať.
V popredí bakteriálnych rodov nášho gastrointestinálneho ekosystému sú Firmicutes (65%) a Bacteroidetes (23%). Ich nerovnováha ohrozuje zdravie, pritom každý nepomer nie je dobrý. Priblížime si to dvoma jednoduchými príkladmi.
Obézni majú zvýšené počty Firmicutes, oproti Bacteroidetes, čo predurčuje výber probiotík, s posilnením zloženia druhých menovaných. Ale, ani opačná situácia nie je dobrá, lebo napríklad astmatici a ľudia s alergickou nádchou majú nápadne znížené Firmicutes. Preto ich ďalšie uberanie absolútne (nezmyselnou antibiotickou liečbou) či relatívne (napr. intenzívnym zvyšovaním množstva Bacteroidetes), nemôže priniesť zlepšenie, ale naopak, prehĺbenie a zhoršenie zdravotného stavu.
Preto je potrebné na jednej strane nedopustiť, aby dysbióza pokračovala, ale zároveň nepodľahnúť sofistikovanej reklame. Vždy precízne zvažovať výber probiotík.
Optimálnym riešením je, pokiaľ máme k dispozícii
podrobnú analýzu mikrobiómu stolice.
Následná konzultácia s odborníkmi dokáže elegantne predísť chybám a naštartovať úspešný obrat k lepšiemu, lebo vždy ide o komplex úkonov, kde síce probiotiká hrajú dôležitú úlohu, ale nie jedinú! Ide aj o prebiotiká, pitný režim, mikronutrienty, úpravu nesprávnych výživových zvyklostí, telesný aj mentálny tréning, ale hlavne blízkosť ľudí, ktorí sú, takpovediac, naladení na správnej vlnovej dĺžke, lebo úplne kopíruje tú vašu!
Viď aj www.symptomedica.com
Neostať sám so svojim problémom je vždy povzbudivejšie
ako zápasiť s nim osamote!
Pokračovanie nabudúce
