O tom, kde sa naobedujem, sa denne rozhodujem podľa internetovej stránky www.obedovat.sk. Na nej sú ponuky denného menu podávaného v reštauráciách a jedálňach. Na Veľkonočný piatok som si podľa stránky vybral jednu z neďalekých reštaurácií - na Vajnorskej ulici. Chodievam tam rád - žiadny luxus, ale príjemné prostredie, triezve ceny, veľké a chutné porcie i usmievavý, ochotný a rýchly personál. Odkedy robia aj dovoz menu, využívam túto službu - niekedy raz za mesiac, inokedy aj 4 krát do týždňa. Podľa chuti a nálady. Preto som bol v tejto reštaurácii tento piatok asi len druhý či tretíkrát. Mäsko so slaninkou bolo výborné, slepačia polievka s mäsom, zeleninou a rezancami tiež. Odchádzal som - ako vždy - spokojný a preto som sa tam vrátil aj v sobotu. Nuž... neviem, či ich kmeňový kuchár išiel na sviatky domov, ale...
...tá polievka bola rovnaká, ako v piatok. Nielen druh, ale aj tá masa: bolo v nej cítiť, že je zo včera, chuť mdlá, neprirodzená, presolená, možno aj niečím naprávaná. Ale zjedol som ju a tešil sa na hlavný chod: bryndzové halušky so slaninkou. Dal som im prednosť pred druhým variantom, ktorým bolo Cordon Bleu. To si totiž dokážem zo zmrazeného polotovaru upražiť kedykoľvek, ale z tých halušiek by som zvládol iba pokrájať tú slaninku. Jedol som už všelijaké bryndzové halušky: tie najlepšie, ktoré mi robievala moja priateľka, cez chutné, až po „nič moc". Na vyslovene zlé som zatiaľ ešte akosi nenatrafil. No jedlo, ktoré mi v sobotu v reštaurácii naservírovali, však bolo (nech mi je odpustené) tými najhnusnejšími bryndzovými haluškami, aké som kedy jedol! Ani neviem, či to bola bryndza. Jej chuť bola zvláštna a konzistencia ešte záhadnejšia - tekutá ako mlieko, úplne sa rozlievala aj na dne taniera. Halušky boli miestami horúce, miestami len vlažné. Občas mi niečo zaškrípalo pod zubami. Prečo sa medzi haluškami nachádzali aj červené čiastočky vyzerajúce ako miniatúrne kúsočky strúhanej mrkvy, som radšej ani nezisťoval... Ešteže v nich bolo dosť slaniny, ktorá prekryla „chuť" halušiek. Len vďaka tomu som mohol porciu dojesť a nechať prázdny tanier. Po zaplatení som sa s vrchným podelil o moje sklamanie a pýtal som sa ho na príčinu tejto gastronomickej katastrofy, no - neprezradil nič. Hoci bolo v týždennom jedálnom lístku menu aj na nedeľu, na vchode mali upozornenie, že počas Veľkonočnej nedele a pondelka sa nevarí. Radšej som sa opýtal, ktorá informácia je správna. Samozrejme - nevaria. Asi by boli bývali urobili lepšie, keby neboli varili ani v tú sobotu ;-) .
A tak som si na Veľkonočnú nedeľu vybral zo spomínanej stránky inú reštauráciu, vzdialenú len pár stovák metrov od tej prvej. Je to tuctová reštaurácia na prízemí sídliskového paneláku. Varia dobre, aj porcie sú dosť veľké. Nie je tam však taká atmosféra, ani priateľský čašník, ako v tej prvej reštaurácii. Navštevujem ju asi raz za štvrť roka. No tentokrát som sa na jej návštevu obzvlášť tešil: na internete som si prečítal, že od piatku do nedele majú neodolateľnú akciu:
„Šibačkový ošiaľ! Počas veľkonočných sviatkov šibačková zľava 50% na celý účet!"
Myslím si, že keby túto ponuku videl český šéfkuchár, majiteľ troch reštaurácií a gastronomický guru televíznej šou „Ano, šéfe!" Zdeněk Pohlreich, tak by mu aj jeho „pleš vstala hrůzou". Podľa neho by sa totiž cena žiadneho hlavného chodu nemala pohybovať pod šiestimi eurami a aj o oveľa nižších zľavách sa vo svojom programe vyjadroval veľmi opovržlivo. Ja však nevlastním ani jednu reštauráciu a môj príjem je zlomkom jeho - preto mne takéto ceny vyhovujú a aj akciám sa teším. Slinky sa mi zbiehali na špeciality z bohatého jedálneho lístka, ako „Pochúťka na syrovej omáčke so sviečkovicou, kuracím aj bravčovým mäsom s dvomi druhmi syra" alebo „Zapekané dvojičky - bravčová panenka, kuracie mäsko, slaninka, chilli, syr" či „Rezy 3 druhov mias so slaninkou a šampiňónmi". Aj ceny uvedené v jedálnom lístku (nezľavnené) sú rozumné 5,90 € za 150 gramov (prvé jedlo), 6,40 € za 200 gramov (druhý pokrm) a 6,70 € dokonca za 300 gramov tretej pochúťky! A po 50%-nej zľave - skoro zadarmo!
A tak som sa v nedeľu večer vybral do tejto reštaurácie. To, že nesvieti reklama nejakého piva nad jej vchodom, neveštilo nič dobré. No nesvietilo sa ani vnútri. Vďaka prechodu na letný čas však bolo ešte trošku šero - a tak som si mohol prečítať veľký farebný nápis zaberajúci celý jeden výklad reštaurácie, že počas veľkonočných sviatkov reštaurácia poskytne zľavu 50% z celého účtu. Internet teda neklamal. Reštaurácia však bola... zatvorená! Iba na zdrape papiera, ktorý ktosi pricapil na zamknuté sklenené dvere zvnútra, bolo modrou fixkou napísané, že reštaurácia bude v nedeľu 31. marca a v pondelok 1. apríla... zatvorená ! Prečo teda urobili bombastickú veľkonočnú akciu a avizovali jej trvanie do 31.3., keď v tento deň nemali otvorené?! Žeby si to zrazu nečakane rozmysleli a nechali všetko tak, ako je, ani neodstránili z výkladu reklamu na akciu, ani oznam z Internetu a ozlomkrky vyštartovali v ústrety sviatkom? Prečo aj tá prvá reštaurácia vytlačila týždenný jedálny lístok až do nedele, keď aj jej pracovný týždeň sa skončil sobotou? Ich majiteľov vôbec netrápi, že sklamali a v druhom prípade aj oklamali hostí? To boli otázky, ktoré mi vírili hlavou, keď som si napokon v sobotu večer sklamaný doma vyprážal... polotovarové Cordon Blue so zemiakovými kroketkami z mojej mrazničky.
Najedenému sa mi uvažovalo ľahšie - a hneď som prišiel na príčinu: tak to vyzerá, keď Veľká noc pripadne na... Prvý apríl! Reštaurácia sa bude na jednej strane prezentovať potemkinovskou fantastickou akciou, ktorá pre zatvorenie podniku v skutočnosti ani neexistuje, a na druhej strane - urobí si zo svojich hostí, ktorí na akciu naletia, prvoaprílový žart. No ako sa vraví - „Kto sa smeje naposledy..." No, opäť to budem ja: pretože sa už do tejto srandistickej reštaurácie už nevrátim.
Minimálne - celý ďalší štvrťrok.
P.S. Názvy reštaurácií som nenapísal schválne. Keďže do nich chodievam častejšie, som presvedčený, že išlo o ich mimoriadne ojedinelé zlyhanie. Nerád by som im uškodil. Sú to dobré reštaurácie, kde sa dá slušne najesť za kamarátske ceny.
