Teodor Pasternák
Politika Bolo nás deväť, pán HLINA!
Keď ide do reštaurácie skupina, je bežné, že každý za seba platí sám. FLAGSHIP sa však radšej vzdal 9 hostí. Zo zásady!
Kedysi som chcel byť novinárom. Hoci som zmaturoval na SOU obchodnom, veľa som písal a nahrával. K prijímačkám na Žurnalistiku na FiF UK som poslal 150 článkov z celoštátnych novín, časopisov a kazetu mojich reportáží zo Slovenského rozhlasu... Počas štúdia som skončil s novinárstvom a začal sa venovať reklame, počítačovým kurzom. 10 rokov som prednášal študentom Katedry žurnalistiky FiF UK v Bratislave a ďalšie dva Fakulty masmediálnej komunikácie UCM v Trnave.Od svojich ôsmich rokov, ale najmä od leta 2015 sa venujem aj herectvu. Možno ma vidieť vo filmoch, seriáloch, reklamách a videoklipoch na Slovensku, v Čechách a vo Švajčiarsku.V januári 2019 som však úplne zmenil profesiu a stal sa zo mňa konzultant verejného obstarávania. Často sa však popri tom dostávam i pred kameru, a kedy - tedy aj čosi napíšem. Zoznam autorových rubrík: PRED KAMEROU, LIETANIE A LETECTVO, O TOM, ČO MA TRÁPI, TÁ POLITIKA SLOVENSKÁ, BRATISLAVSKÉ PATÁLIE, GASTRONOMICKÉ (NE)ZÁŽITKY, UDALOSTI
Keď ide do reštaurácie skupina, je bežné, že každý za seba platí sám. FLAGSHIP sa však radšej vzdal 9 hostí. Zo zásady!
Ako som sa počas prázdnin zoznámil s Josefom LAUFERom, Věrou GALATÍKOVOU a Ladislavom FREJom.
Dnes Eva ŠTEFANKOVIČOVÁ svoje narodeniny už neslávi. Keďže ma 1. krát pozvala pred kameru, rád by som na ňu zaspomínal.
Chcete "krvák" z tragickej leteckej havárie? Nečítajte. Píšem, ako mi pridelenie lietadla možno zachránilo život.
Najlepší business je taký, ktorý má minimálne náklady a garanciu v zákonoch. Firmy ho môžu flákať, napriek tomu bohatnú.
Keď pre COVID zakázali cestovať, pracovníci CK DAKA začali šiť rúška. OK. A potom začali testovať. Keďže od 1.7. došlo k výraznej redukcii MOM-iek, čakal by som, že zostanú najlepšie z najlepších. Ááááále kdeže, čerta starého!!!
„Tiež by som išiel/la do Prahy rozlúčiť sa s Kájom, keby sa dalo!“ - hovorili mi známi, keď sa dopočuli, že idem vzdať posledný hold Karlovi GOTTOVI. Im sa nedalo, mne áno. Tak ma poprosili o fotoreportáž. Azda zaujme aj Vás.
ZSE Energia, a.s. dodáva elektrinu-a to robí dobre. No vnucuje aj lekársku či počítačovú pomoc i poistenie. Uveril som - a 4 roky platil. Keď nastala havária, cez telefón rozhodli, že haváriu nemám, aj keď mi už vytápalo kúpeľňu
My cez weekend maily nečítame! - odrovnal ma čašník v nedeľu, hoci mi v sobotu prikázal namailovať mu presne to, čo chceme jesť. Malo to byť vysvetlenie, prečo nemáme stôl pre 11-ich, ale len 10-ich. A to bol ešte len začiatok!
Keď nájdeme v schránke žltý papierik, na pošte predložíme občiansky preukaz či doklad o firme, podpíšeme prevzatie a úradníčka nám zásielku vydá. Prevzatie elektronických zásielok tiež podpíšeme, no dostaneme ich až oveľa neskôr.
Pamätáte sa na legendárne „bulharské metre“ z programu Čo dokáže ulica Olivera Andrásyho a Eleny Vacvalovej? Zrejme s nimi Oliver po stiahnutí sa z obrazovky rozbehol úspešný business a nakúpili ich dokonca aj do švédskej nábytkarskej firmy Ikea...
Radoslav Procházka má dnes veľký deň. Práve si totiž zarúbal cestu k ambicióznemu cieľu stať sa vodcom slovenskej pravice. Ktovie, čo mu behalo po rozume na dnešnej tlačovej konferencii, kde mal spolu s Milanom Kňažkom podporiť Andreja Kisku pred sobotným druhým kolom prezidentských volieb. Ktovie, či tesne predtým nesiahol po whiskey pomenovanej po jeho anglickom menovcovi, alebo či je iba opitý vlastným úspechom v prvom kole voľby hlavy štátu. Ktovie, čo bolo za tým, že voličom odporučil voliť tak, ako uznajú za vhodné...
Pred necelým týždňom som uverejnil blog o tom, ako bulletin bratislavského podujatia „Deň otvorených dverí samosprávy 19. - 21. apríla 2013" zavádzal. Na jeho titulnom liste boli totiž vyobrazené objekty, ktoré sa podujatia netýkali a budov, kde akcia vôbec neprebiehala. Skritizoval som, že sa Oddelenie marketingu a vzťahov s verejnosťou Hlavného mesta SR Bratislava, ktoré bulletin pripravilo, dokázalo podpísať pod takýto nezmysel. Nechápal som, ako sa to mohlo stať, keď na marketingovom oddelení Magistrátu pracuje 13 (!!!) zamestnancov a z nich 4 (slovom štyria!!!) - Ľ Andrassy, S. Ščepán, D. Rodinová a M. Halušková sú hovorcovia! Najmä, ak za primátora P. Kresánka agendu zvládal jediný tlačový tajomník - a nezdá sa mi, že by Bratislava potrebovala na túto funkciu viac ľudí. Najmä - ak svojich hovorcov majú ešte aj mestské časti i mestské podniky!
Ani tento rok som si nenechal ujsť veľké bratislavské podujatie „Deň otvorených dverí samosprávy 19. - 21. apríla 2013“, ktoré každoročne umožňuje bezplatne navštíviť múzeá, výstavy, ZOO, dostihy, plaváreň, korčuľovať sa na zimnom štadióne, plaviť sa po Dunaji, odviezť lanovkou, historickými električkami i trolejbusmi, absolvovať vlastivedné vychádzky a mnoho ďalších atrakcií. Krásny plnofarebný rozsiahly a podrobný bulletin na kriedovom papieri sľuboval oveľa viac. Aspoň to vyplývalo z jeho titulnej strany, na ktorej bol titulok „To najlepšie z mesta“ a vyobrazené bratislavské dominanty – Bratislavský a devínsky hrad, Stará radnica, Stará tržnica, Slavín, televízna veža na Kamzíku a pylón Mosta SNP s reštauráciou. Do toho bolo vmixované športové lietadlo ťahajúce reklamný transparent, akýsi vzduchoplavec vzniknuvší skombinovaním parašutistu a vtáka(?), vznášajúci sa teplovzdušný balón, stará električka, vyhliadkový vláčik, žirafa, dinosaurus, tri knihy padajúce z oblohy, Schöner Náci a skupinka veseliacich sa ľudí. Idylka, priam selanka.
Kamaráti mi vravia, že so mnou radi chodievajú jesť. Kedysi tak bolo preto, lebo som im vždy venoval celú svoju oblohu, keďže som mäsožravec a zeleninu - až na drobné výnimky (špenát, opečenú cibuľa, petržlenová vňať a mrkvu v polievke a cesnak na niečom) - nejem. Do dokonalosti sme to doviedli s kamarátkou, s ktorou sme pred takmer 20 rokmi každú nedeľu chodievali na obed do dnes už neexistujúcej reštaurácie Aviona na už „zaniknutom“ letisku vo Vajnoroch: ona zjedla aj moju oblohu a ja zas - jej mäso :-) . Dnes majú na spoločný obed či večeru so mnou aj iný dôvod: „Teo, s Tebou v každej reštaurácii vždy niečo zažijem,“ – hovorí môj najlepší kamarát. Neviem, či tie gastronomické príhody nejako priťahujem, ale – je to tak. A nebolo to inak ani cez tohoročné veľkonočné sviatky, i keď som návštevy reštaurácií absolvoval sám. Našťastie.
Nemyslel som si, že svoj druhý blogerský príspevok napíšem tak skoro, a už vôbec nie, že bude na tú istú tému, ako prvý. Opäť som raz totiž poslúchol výzvy Magistrátu na zrieknutie sa individuálnej dopravy, nechal auto doma a využil služby Dopravného podniku Bratislava (DPB). Električkou som sa odviezol do centra mesta na autogramiádu Zdeňka Pohlreicha – gastronomického kata z programu „Ano, šéfe!“. Ani teraz nemám k službám, dochvíľnosti, preplnenosti a šoférovi žiadne výhrady – všetko bolo o.k. S každou jazdou vozidlom DPB však s hrôzou zisťujem, že jeho stratégia informovania je absolútne katastrofálna!
Približne raz za rok si urobím taký vlastný súkromný test či skúšku, či by sa mi oplatilo opäť si začať kupovať električenku a prejsť z môjho pohodlného a klimatizovaného auta do nevyspytateľných vozidiel bratislavskej mestskej hromadnej dopravy. Neberiem pri tom do úvahy cenu, ale kvalitu cestovania resp. služby. Nie je to komplexná analýza, ale akési moje dojmy z jednej - dvoch trás, ktoré absolvujem. Spravidla som sklamaný. Nebolo to inak ani včera. Abnormality v linkovaní (dva trolejbusy medzi číslami liniek autobusov), nevysvetlené poznámky v cestovných poriadkoch a vôbec grafický vizuál cestovných poriadkov, z ktorých ani nie je zrejmé, či ide o autobus, trolejbus alebo električku, ma vyburcovali k založeniu blogu a napísaniu tohoto môjho prvého príspevku.