Ja to síce neviem, ale tak trochu tuším. Radoslav Procházka, ktorý v uplynulých týždňoch pozitívne prekvapoval a získaval sympatie občanov Slovenska (vrátane mňa), sa dnes zachoval ako skutočný líder slovenskej politickej pravice. Pravice, ktorá je nejednotná, rozhádaná, kde sa každý hrá na svojom piesočku, nepríjme kompromis s vlastným koaličným partnerom, medzi ktorými neplatí „jeden za všetkých a všetci za jedného“. Toto mušketierske heslo dnes nedokázal splniť, ba ani len modifikovať na „Jeden za jedného“. Zlyhal? Nie, iba sa zachoval ako vodca slovenskej pravice: rozhádanej, nejednotnej, medzi sebou závistlivej a škriepivej. Nepodporiť pravicového kandidáta pre druhé kolo prezidentských volieb je svinstvo, chrapúnstvo a podraz. Ešte aj český prezident Miloš Zeman pred týždňom podporil Roberta Fica práve preto, „lebo obaja sú ľavicoví politici a vraj takáto forma podpory je medzi ľavicovými politikmi obvyklá. Ako príklad (Zeman – pozn. T.P.) uviedol podporu, ktorej sa jemu v minulosti dostalo od vrcholných politikov Nemecka či Rakúska.“
PROCHÁZKA MOHOL A MAL UROBIŤ TAKÉTO GESTO HODNÉ ŠTÁTNIKA
Je jedno, že ľavicového. No radšej vopchal hlavu do piesku. Aj vám to nápadne pripomína predčasne skončenú „vládnu žúrku“ pravicového zlepenca?! Ani vtedy nedokázali kopať za jeden tím, cieľ, idey. Kopali proti sebe. A takto práve dnes kopol aj R. Procházka. Dokázal, že pravica pod jeho vedením by v takýchto šarvátkach a nezhodách pokračovala, pričom iniciátorom by bol aj on sám. Podľa mňa – tým sa jeho sľubné šance na úspešnú politickú kariéru zjednotiteľa a vodcu pravice dnešným dňom skončili.
Je to škoda... a je mi z toho smutno :-( !
Čo však z toho vyplýva? Slovensko potrebuje pokoj, pevnú ruku, vypočítateľnosť a jednotný „ťah na bránku“. Kto to poskytne???!!! Kto je ľahko čitateľný a predvídateľný? Od koho vieme, čo môžeme čakať – aj keď vieme, že nič dobré? Komu radšej dáme do rúk všetko v tejto republike, len aby bol aspoň aký - taký pokoj a stabilita? Je to horšie, než dať do rúk moc niekomu, od koho vôbec nevieme, čo môžeme očakávať? Pardón, po dnešku to už vieme: neférovosť voči politickému partnerovi, netímovosť, podraz a zradu.
Radoslav Procházka dnes svoju excelentnú prechádzku slovenskou politikou ukončil. V mojich očiach rozhodne!
P.S. Kým Radoslav Procházka ma veľmi nepríjemne prekvapil a sklamal, o Milanovi Kňažkovi sa to už povedať nedá. Mal som ho veľmi rád, keď spolu s Jankom Budajom stávali v Novembri ´89 na pódiu na Nám. SNP v Bratislave a ja som každý deň stál pod ním. Mali môj veľký obdiv a úctu. Práve preto som dal Budajovi svoj hlas, keď pred pár rokmi kandidoval za bratislavského primátora. Neúspešne. Po zverejnení výsledkov Budaj s ľahkosťou povedal, že „to bol len taký TEST(!!!), či sú ľudia ešte aj dnes ochotní voliť osobnosti Nežnej revolúcie“... Bol som rozčarovaný – veď ja som predsa VOLIL PRIMÁTORA, a nezúčastňoval sa testu! To bol dôvod, prečo som nedal v prezidentských voľbách hlas Kňažkovi. Možno je to nelogické, veď každý z tých dvoch môže byť iný a nie taký ľahkovážny, ale ja tých dvoch beriem ako jeden celok – nedelím ich „na drobné“, podľa jedného súdim druhého. Ako sa dnes ukázalo – mal som napokon pravdu. Ani Kňažko nedokázal ťahať za jeden povraz v prospech voľby pravicového prezidentského kandidáta a na Kiskovu tlačovku ani len neprišiel. Hanba!
P.S.S. Tak som teraz vážne zvedavý, či voliči dajú v sobotu prednosť osvedčenej tvrdej ruke ľavicového politika z povolania, ktorý tu už bude potom ovládať všetko, alebo si radšej zvolia druhého kandidáta – skúseného podnikateľa a managera, ktorý si však na vlastnú kľúčovú tlačovku nedokázal zmanagovať ani len účasť tých bývalých protikandidátov, ktorí ho mali na nej podporiť...
