reklama

Dekadencia vlastného ja alebo o tom, čo ťaží malú Zuzanku

Muži sú z Marsu, ženy z Venuše a ja z planéty BNX (blázni na x-tú, ponz. red.), ktorú pravdepodobne niekedy v minulosti postihol podobný osud ako chudinku Pluto.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Hoci mi tiahne na dvadsiatku väčšina ľudí mi typuje pätnásť. Možno je to mojou výškou a-la pes sedačky, ako si zo mňa otec zvykol istý čas uťahovať. Ale to je jedna z posledných vecí, ktoré ma momentálne trápia. I tak seriózne začínam nadobúdať pocit, že chvíľka dokonalej satisfakcie je iba fatamorgánou mojej čudesnej mysle. Vždy si nájdem niečo, nad čím sa pozastavím. A momentálne je to akási stagnácia, ktorá ma privádza do šialenstva. Veď choré je už to, že sa s ňou nezdôverujem kamarátke, priateľovi alebo mamine pri rannej káve. Miesto toho dávam moje myšlienkové pochody na paškál neznámym ľuďom, ktorý ich okritizujú karmou číslo 0,1. Kritizujte...  

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Obdobie externej časti maturitných písomiek ma jedného dňa ako stroj času zaviedlo o rok dozadu. Vtedy som to bola ja, ktorej sa jemne potili ruky a v elegantnej košielke, čiernych nohaviciach a možno príliš vysokých podpätkoch som kráčala v ústrety skúške dospelosti. Bola som slečna maturantka, s jasným cieľom pred sebou. Už roky som snívala o štúdiu žurnalistiky. Robila som čo bolo v mojich silách pre to, aby som sa vydala cestou vydláždenou novinovými papiermi. Maturita bol len medzikrok nevyhnutný pre danú diaľnicu. A pri práci v nemenovanom fast foode ma mnohokrát na nohách udržala myšlienka na spoločné leto s mojou teraz už ex láskou. Na Paríž, Brusel, Amsterdam...   

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zmaturovala som. Moja ex láska je už len spomienkou rovnako ako chvíle v Paríži, o ktoré som sa s vami podelila. Prácu vo fast foode som vymenila. Zmenila som toho veľa. V jeden rok som sa zo šťastnej cieľavedomej slečny stala na introvertnou vysokoškoláčkou s rozmazanou špirálou. Toto dekadentné obdobie je poznačené výplodmi typu 911 alebo Plač!, ako si môžete prečítať o pár pozícii nižšie, tu, na mojom blogu.

Našťastie aj to je už minulosťou. My ľudia sme vo svojej podstate také nezmary. Hoci nemáme mnohé ramená a naša biologická podstata je o niečo komplikovanejšia. Tak ale, s čím to pätnásť, pardón takmer dvadsaťročné dievčatko nie je ZASA spokojné?  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dosiahla som svoj cieľ, študujem milovanú novinárčinu. Spamätala som sa z pár pádov a dnes som dokonca v štádiu, kedy som dala šancu novému rozvoju môjho emocionálneho života, ktorá mi svojim oslňujúcim úsmevom vyčarúva úsmev na tvári (Ďakujem bejby. Nezabudla som, určite napíšem niečo aj Tebe). Tak sa opäť pýtate : Čo jej ZAS chýba?  

Chýba mi cieľ. Chýba mi realizácia. Pretože vo chvíli ako som dosiahla jeden z mojich snov, nemám zrazu za čím kráčať. Okolo seba vidím hŕbu talentovaných a ambicióznych ľudí a čím ďalej tým viac sa zamýšľam nad tým, kam vlastne smerujem. Chcem písať, áno, to viem, ale to je príliš všeobecné. A keďže patrím k rozvíjajúcim sa vorkoholikom, stagnácia pri myšlienke „chcem písať a úspešne doštudovať“ ma nenapĺňa tak, ako by som potrebovala. Vytáča ma to a hnevám sa na seba. A toto silené hľadanie si cieľu na mňa pôsobí natoľko ubíjajúco, až som dospela do totálnej tvorivostnej krízy, ktorej dôkazom je niekoľko nevydarených pokusov, ktoré môžete zhliadnuť o pár pozícii vyššie, nad 911 a Plač!    

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Toto ťaží malú Zuzanku. V prípade, že sa moja spontánna spoveď neznámym tváram na opačných stranách monitorov o pár dní už nezobrazí na čele mojich výtvorov, žiadam o prehliadnutie prípadného etického prehrešku. Dnes mi to pripadá v poriadku, no možno neskôr predsa len využijem chápavý pohľad kamarátky.  

Tak a teraz , keď som dosiahla chvíľku duševného kľudu odchádzam. Vojdem do mojej obľúbenej čajovne, objednám si tú najväčšiu horúcu čokoládu a dám mojim problémom deň neplateného voľna.  

... nevadí ak z nej priberiem. Nad tým sa budem trápiť až zajtra.  

 Vaša Z.

Zuzka Tiňová

Zuzka Tiňová

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Kamarati mi hovoria Zuzka. Som zivot milujuci optimista s prvkami realizmu, ktore niekedy pod vplyvom situacie zabiehaju do pesimizmu okoreneneho kritickym postojom. Som toho nazoru, ze usmev na tvari je kuzlo, ktore nam sveci najviac:) Zoznam autorových rubrík:  Príbehy alebo inšpirácia Životnekonečno-konečné úvahySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu