A počuješ, ako srdce búši?
A vieš, že pulz ten svet ruší?
Môžeš vidieť zmeny v tichu
a veriť, že všetky staré veci zmiznú?
Láska nie je pomyselný pád,
ale usadený kozmos v nás.
Už si miloval až tak,
že si deň cez noc udržal?
Zober veci na seba,
ako hora, cez ktorú horizont
presvitá.
Keď udržíš čistú myseľ,
prídeš na to, prečo si tu prišiel.
A počuješ to búšenie znova?
Ako keď ťa niečo volá.
©︎ Marek Tocimák










