Spravodlivosť

Ľudia nevedia,

kto si,

kým si,

ostávaš pre nich

neviditeľný.

Priehľadnosť pohľadov,

pohyb vo svete

bez otrasov.

Na vrchole hory

dotýkaš sa oblohy,

prerážaš hranicu

atmosféry,

si medzi nimi.

Plazia sa k tebe zdola,

majú ťa za Boha,

o niečo prosia,

tvoja nedostupnosť

ich volá.

Každý potlesk a

záblesk

v dave,

po červenom koberci,

tanec ako na bále.

Čítaš ich hru,

aj keď si už videný,

myslia si,

že úspech sa rodí

zo dňa na deň,

chcú byť ako

ty.

Zatiaľ čo oni blúdia

každú noc v snoch,

ty vchádzaš do

dielne

a tvoríš ako Boh.

Evolúcia tvorená

svetlom,

kto nájde

vo svete

svoje

vlastné miesto.

O nič sa nesnažíš,

o nič neprosíš,

na vlastnom úspechu

sa ku hviezdam

nosíš.

Žiariš medzi nimi,

sledujú ťa zdola,

si veľkoleposť,

taká dohoda bola.

©︎ Marek Tocimák