Písmo:
A-
|
A+
Sadol som si oproti tebe,
aj keď o mne nevieš.
Tvoja tvár do slnka drieme,
loď sa kýva zo strany na stranu,
ako svet tvorený z memoáru.
Posielam ti pohľadom obrazy
o niekom, kto zmení dejiny,
verím, že tvoja myseľ to zachytí.
Hráme to niekedy na istotu,
pre vlastnú bublinu,
z ktorej niet úniku.
Ale niekto presiahol
to, čo ty chceš vyjadriť,
individualita skrytá
a koleso osudu
si zmeny pýta.
Ten tichý šepot
dostáva sa pod kožu,
ako vlny z oceána
na palubu.
Až keď sa z dna
kotva uvoľní,
tvoja duša to zachytí,
že vo vynesení
iných na vrchol
dávaš na trón seba.
Oddelenosť zakrýva,
pravdou zakýva,
pred každou zmenou
hľadíme do ticha.
©︎ Marek Tocimák
