Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Dotkol sa okraja nepoznaného,
prázdnotou naplnený až po okraj.
Tvorí svety z konca,
padá cez vlny času,
je niečo rýchlejšie ako
predstava?
Naháňa zvyšky svetla,
cez tiene a ich lomy.
Prechádza mostom
poznania,
privádza k hviezdam
načasovanie.
Rýchly pohyb oči
nezastaví hĺbku,
kam môžu len
bosí.
Zrkadlo sa rozbije,
a svet sa rozvinie
medzi fázami.
Kráča po čiare,
ktorá je medzi tým,
ozveny tisícich nocí,
tak s ním splyň.
©️ Marek Tocimák
