Dopamín

Neveríš na minulosť,
vraj je to pasť,
kolaps a zmeny
v éteri,
vraj je to čas,
nové otázky si klásť.

Masáž hormónov,
akceptovať, čo je,
budúcnosť je to,
čo ťa definuje.

Aj keď nevieš, čo povedať,
všetko je ružové,
križovatka v strede lesa,
je to vzrušujúce a nové.

Tancujúci nad ilúziou,
priepasť je hlboko,
nič nie je len na oko,
stereotyp, čas plynie,
mraky nad hlavou,
on je ten, čo svet popletie.

Stúpaš nad mraky,
nechávaš za sebou
všetky hlasy,
aj to sú dohody
pre masy.

Minulosť je iná,
nepamätáš si ma,
vraj je to lekcia.
Padajúce listy zo stromov
ostávajú vo vzduchu,
prezrádzajú viac,
keď snívam a ležím
na bruchu,
len chladný
šepot vesmíru,
keď sa mení
simulácia.

©︎ Marek Tocimák