Lampy a pod nimi svetlá,
nočné ulice v tme,
mesto pod snehom.
Bohom dané právo,
aj keď sa to stalo samo,
vraj,
kráčame po ceste.
Je to
raj.
Žiť vo svete ticha,
v prítomnosti seba,
svet rýchlo bliká.
Z prapôvodnej podstaty
taví sa jadro,
ktoré sa vlieva
do okamihov,
krátko
a premieňa
veci,
ktoré môžeš ohnúť.
Celistvosť
premenená do
úplnosti,
v jadre nových
udalostí.
Ponorený do tmy,
všetko sa mení,
kým spí.
Z hluku
do centra
zhluku.
©︎ Marek Tocimák










