Písmo:
A-
|
A+
Myslím, že som zachytil
myšlienku, čo prežila,
spomienku ako večnosť
na sny, ktoré majú svoj tvar.
Cez dažďový šum
preniká zvuk vlakov,
ako tieň svetiel,
ktoré zdobia steny v noci
v izbe.
Ak musíš ísť,
tak choď,
medzi inou
cestou
ťa delí len jeden krok.
Nezabudni na ten hlas,
čo ťa ťahá
ako sprievod postáv
medzi nocou a snom.
Keď sa tvoja tvár
objaví ako tieň,
si zo zrkadla von.
Kráčam zasneženou ulicou,
ktorú si poznala aj ty.
Tvoja tvár
sa vytratila
ako stopy
na spomienky.
Ale môj dych
ochladzuje mesto.
Zamrzol čas a rieky.
Ak sa sem opäť dostaneš,
roztopí ich
tvoj hlas,
sama sebou zostaneš.
©︎ Marek Tocimák
