Do akých vôd sa Tvoje oči ponárajú?
Čo nimi vidíš a čo sleduješ?
Čo si odtiaľ sťahuješ?
Prekračuješ hranice tela
a vstupuješ do neznáma.
Keď sa Tvoje straty menia na zisky,
konce vždy prinášajú
nové začiatky.
Komu prezradíš svoje sny,
ak budem vedľa Teba spať?
Môžeme sa zobudiť
uprostred noci
a vidieť nový úsvit,
ktorý osvetlí miestnosť?
Milióny črepín,
niekto po nich šliape,
mesiac na nich žiari,
vidíš, sú tu, vidno ich
ako odraz na podlahe.
Ako dieťa s magickými
schopnosťami
prinesieš niečo,
pretože si jeden z milióna.
V temnote svieti svetlo,
prichádza nová doba,
rozbitý na milióny kúskov,
aj tak si jeden z milióna.
©︎ Marek Tocimák










