Písmo:
A-
|
A+
Keď zatváram oči
a odchádzam,
keď mesto zhasína
za oknom,
v zábleskoch si
nesiem so sebou všetko,
čo som videl cez deň,
moment za momentom.
Tvorivo sa pripájam k stroju,
ukladám si predstavu o sebe svoju.
Ako malý chlapec, čo beží
cez polia,
akoby svet
nemohol padnúť
a k mojim snom
sa mohol pohnúť.
Schádzam k tieňom,
ktoré som nechal dlho spať,
nedotknem sa ich,
ale nedovolím im ma ovládať.
Neutekám pred spomienkami,
len nimi prechádzam,
cez trhlinu v čase,
to všetko v sebe nosím,
znovu a zase.
Keď sa všetko prebúdza
na okraji dňa
a lode sú v jednej línii,
šepotom prichádza,
je čas skočiť
a dať zbohom misii.
Čokoľvek na ceste
Ťa zaťažuje,
nepatrí Tebe,
je to len trik tmy,
čo Tvoju cestu zastavuje,
kým vnútro ju povoľuje.
©︎ Marek Tocimák
