Návnada

Nemôžem Ti sľúbiť,
že svet z diaľky
bude malý.

Nemôžem Ti sľúbiť,
že uvidíš svet
ako kvitnúci kvet,
ktorý ohneš vo svoj
prospech.

Keď slnko zapadá,
tma je pre myseľ návnada,
do tajov snov...

...Keď slnko zapadá,
v očiach sa posledný
lúč odráža.

A vtedy
tma myseľ navádza
do tajov snov,
ako návnada
privádza.

A keď odbije polnoc,
ochladí sa zem,
aj zlosť,
a vytvorí sa
nový most
pre
snovosť.

Vstupujeme do ríše,
ktorá nám je
prirodzene bližšie,
keď je všetko tichšie...

...Nosím dáždnik,
aby som nezmokol,
to je to, kým som.

Aj keď svet vie,
ozvenou znie,
že vyjadrený svet,
mnou, je mojím
potomstvom.

©︎ Marek Tocimák