Písmo:
A-
|
A+
Ale pravdu, ktorú si si
kúpil za trocha pozornosti,
a identitu, ktorú nosíš,
Ťa dostane na začiatok,
kde si o tom len premýšľal.
Ale svet vďaka Tebe kolabovať nebude,
možno až zabudneš na seba,
pozrieš sa pred seba,
kde sa zrkadlo nemení,
keď nemáš žiaden pohyb.
Otváram okno, pamätám si
vzduch, ktorý prišiel z nočných ulíc
a hýbal závesom, každá trauma v rodine vychová
labyrint pre duše za mestom.
Slepí a čakajú na pilota z obežnej dráhy,
nech im povie tajomstvá o vesmíre,
nech sa postaví ten, kto verí
inštinktu, hlasu, ktorý kričí z tmy,
pretože posledné svetlo, ktoré
Ťa oslepí, bude v tuneli.
©︎ Marek Tocimák
